Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

CVIKOVÁ proti Slovenskej republike

rozsudok z 13. júna 2024 k sťažnostiam č. 615/21, 9427/21 a 36765/21

Čl. 5 ods. 1 písm.c) a čl. 5 ods. 3 • Zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody • Dôvodnosť väzby • Väzba sudkyne počas konania o obvineniach z trestných činov spojených s podozreniami z korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu v kontexte rozsiahleho vyšetrovania údajnej organizovanej korupcie v súdnictve v bratislavskom kraji • Väzba založená na dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu • Dôvody pre počiatočnú väzbu „relevantné“ a „dostatočné“ • Žiadne známky svojvôle • Pokračujúca väzba sťažovateľky, po zamietnutí jej žiadosti o prepustenie, nie nevyhnutná

Čl. 5 ods. 4 • Preskúmanie zákonnosti väzby • Rozhodnutie najvyššieho súdu o pokračujúcej väzbe sťažovateľky založené na dôvodoch nevznesených prokuratúrou na prvomstupni bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa sťažovateľke
V prípade Cviková proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Ivana Jelić,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato, sudcovia,
a Ilse Freiwirth, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosti (č. 615/21, 9427/21 a 36765/21) proti Slovenskej republike, ktoré 23. decembra 2020, 3. februára a 12. júla 2021 predložila Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenská štátna občianka, pani Denisa Cviková (ďalej len "sťažovateľka");
rozhodnutie notifikovať vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") sťažnosti podľa článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 a článku 8 Dohovoru týkajúce sa domovej prehliadky u sťažovateľky, jej vzatia do väzby a zamietnutia jej žiadosti o prepustenie a vyhlásiť zvyšok sťažností č. 9427/21 a č. 36765/21 za neprijateľný;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 21. mája 2024,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:
ÚVOD
1. Na sťažovateľku, kariérnu sudkyňu, a mnoho ďalších osôb v rámci súdnictva aj mimo neho, sa zameralo rozsiahle vyšetrovanie údajnej organizovanej korupcie v súdnictve v bratislavskom kraji. Ako súčasť vyšetrovania bolo prehľadaný byt sťažovateľky a bola vzatá do väzby, čo je dôvodom jej sťažností podľa článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 a článku 8 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľka sa narodila v roku 1970 a žije v Bratislave. Zastupovala ju pani E. Cubinková, advokátka pôsobiaca v Bratislave.
3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Sťažovateľka je právnička. V rokoch 2005 až 2012 vykonávala povolanie advokátky. Od roku 2012 je sudkyňou Okresného súdu Bratislava I.
6. Dňa 20. augusta 2019 Národná kriminálna agentúra začala vyšetrovanie podozrení z trestných činov prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu nešpecifikovaným počtom páchateľov v rámci aj mimo súdnictva. Všeobecné vymedzenie podozrenia bolo uvedené tak, že určití sudcovia na súdoch v bratislavskom kraji vydávali zaujaté rozsudky za zaplatené úplatky podľa pokynov tretej osoby, odovzdaných cez sudcu a zamestnankyňu ministerstva spravodlivosti.
7. Ako sa neskôr ukázalo:
(i) ústrednou postavou v tejto schéme bola súkromná osoba, A;
(ii) prostredníkmi boli istý sudca B a kariérna sudkyňa prechodne zastávajúca postštátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti, C;
(iii) kľúčový dôkazný materiál pozostával z textových správ, ktoré prebehli medzi týmito a ďalšími osobami cez zabezpečený komunikátor, kópia ktorých bola zaistená z mobilného telefónu patriaceho A, ktorý bol získaný v priebehu iného vyšetrovania; a
(iv) sudca B spolupracoval pri vyšetrovaní, výmenou za čo mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia.
8. Následne B, C a ďalší sudcovia boli požiadaní o vydanie ich mobilných telefónov a dáta, ktoré obsahovali, boli podrobené znaleckej analýze. Táto operácia a textové správy z mobilného telefónu A boli potom postupne zverejňované médiami, poukazujúc na osoby už skôr uvedené a ďalších. Zverejnený materiál zahŕňal správy medzi A a C, v ktorých sťažovateľka údajne pomáhala inej sudkyni, D, prejednať prípad, ktorý bol D pridelený a v ktorom sa spoločnosť prepojená s A domáhala nároku na zaplatenie veľkej peňažnej sumy, založeného na zmenke (ďalej len "zmenková kauza"). Konkrétne, sťažovateľka údajne konala na žiadosť C a za odmenu, ktorú poskytol A a dala jej C, údajne radila D s tým, ako riešiť námietky jedného zo žalovaných, koncipovala rozsudok uznávajúci nárok a podporila D účasťou na pojednávaní, na ktorom D vyhlásila tento rozsudok.
9. Rôzne podozrenia nazbierané z predmetnej komunikácie skúmala Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len "súdna rada"), najvyšší orgán štátu riadiaci súdnictvo. Sťažovateľka, D a niektorí ďalší dotknutí sudcovia podali svoje vysvetlenia súdnej rade 14. novembra 2019.
10. Dňa 15. januára 2020 minister spravodlivosti požiadal súdnu radu, aby bol sťažovateľke dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, odvolávajúc sa na zverejnené informácie o jej participácii v zmenkovej kauze a domnievajúc sa, že k tomu nepodala uspokojivé vysvetlenie. Dňa 23. januára 2020 sa sťažovateľka vyjadrila k návrhu.
11. Ďalší kontext k týmto udalostiam možno pozrieť v rozhodnutí Súdu Molnár proti Slovenskej republike[výbor], č. 39818/20, 16. december 2020.
II. DOMOVÁ PREHLIADKA A SÚVISIACA ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ
12. Dňa 24. januára 2020 Špecializovaný trestný súd (ďalej len "ŠTS") vydal príkaz na prehliadku bytu sťažovateľky, keď dospel k záveru, že jestvovalo dôvodné podozrenie, že tam možno nájsť dôkazy dôležité pre trestné konanie, najmä mobilné telefóny a iné zariadenia informačnej a komunikačnej technológie (ďalej len "IKT zariadenia") a výnosy z trestnej činnosti. Príkaz odkazoval na vyšetrovanie, ktoré sa začalo 20. augusta 2019 a dôkazný podklad preň a poukázal na to, že osoby, ktoré boli predtým vyzvané, aby vydali svoje mobilné telefóny (pozri odsek 8), odovzdali nové alebo zastarané zariadenia neobsahujúce žiadne relevantné údaje o správach. To naznačovalo, že tieto osoby manipulovali so svojimi telefónmi, keď vyšlo najavo, že telefón A a správy v ňom boli odhalené. Avšak bolo možné, že tieto osoby stále mali IKT zariadenia obsahujúce relevantné dáta, vzhľadom na podozrenie, že rozsudky boli vypracované inými osobami, než zákonným sudcom. To by znamenalo používanie IKT zariadení na výmenu údajov a správ. Prehliadka preto mohla viesť k posilneniu alebo rozptýleniu týchto podozrení a k zisteniu, či mohli byť zaangažované nejaké ďalšie osoby. Zásah do súkromia sťažovateľky bol preto odôvodnený. Tento účel by nebolo možné dosiahnuť menej zasahujúcimi prostriedkami. Napriek tomu, že prešiel relatívne dlhý čas od získania telefónov iných podozrivých, čo znižovalo potenciál nájdenia relevantných dôkazov, potreba prehliadky vyplývala z analýzy situácie prokuratúrou a spadala do sféry legitímnej stratégie vyšetrovania.
13. Príkaz bol sťažovateľke doručený 29. januára 2020 a bezprostredne nasledovala prehliadka. Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky poukazuje na to, že sťažovateľka bola najprv vyzvaná podľa § 104 Trestného poriadku (ďalej len "TP"), aby vydala hľadané veci dobrovoľne, v reakcii na čo uviedla, že v byte sú takéto veci1). Prehliadka teda bola realizovaná a viedla k zaisteniu dvoch mobilných telefónov, prenosného počítača, troch prenosných nosičov dát a dokumentu, ktorý bol zmienený ako týkajúci sa zmenkovej kauzy (ďalej len "zaistený dokument"). Ďalej sa poznamenalo, že sťažovateľka nemala žiadne námietky alebo výhrady k priebehu prehliadky alebo správaniu príslušníkov policajného zboru, ktorí ju vykonávali.
14. Dňa 5. mája 2020 sťažovateľka napadla príkaz na domovú prehliadku sťažnosťou na ústavnom súde tvrdiac, že nejestvovali dostatočné a relevantné dôvody na vydanie príkazu a že bolo neprimerané a svojvoľné vydať ho. Najmä, príkaz používal štandardizované znenie a jediný konkrétny dôvod pre prehľadanie jej bytu bol, že sa zúčastnila pojednávania v zmenkovej kauze. Urobila tak vo svojom voľnom čase ako verejnosť, čo bolo úplne legálne. Navyše, súd upustil od nariadenia menej zasahujúcich opatrení, najmä vydania veci podľa § 89 TP potrebnej ako dôkaz v trestnom konaní, a to z dôvodov súvisiacich s inými, ale nie s ňou. V dôsledku realizácie príkazu "sa údaje, ktoré nijako vecne ani personálne nesúvisia s konaním, dostali do dispozície tretích osôb".
15. Dňa 7. júla 2020 ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, považujúc odôvodnenie v príkaze "v spojení so znením skutku, pre ktorý bolo proti sťažovateľke vznesené obvinenie" za dostatočné. Poznamenal tiež, že hoci ŠTS nenariadil sťažovateľke, aby vydala hľadané veci podľa § 89 TP, bola vyzvaná vyšetrovateľmi, aby tak urobila podľa § 104 TP a prehliadka bola vykonaná až potom, čo nereflektovala na túto výzvu.
16. Dňa 7. januára 2022 boli zaistené veci vrátené sťažovateľke, keďže boli podrobené nutnej analýze a na účely konania už neboli potrebné.
III. OBVINENIE, ZADRŽANIE, VZATIE DO VÄZBY A SÚVISIACA ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ
17. Medzitým 9. marca 2020 sťažovateľka, A, C, D a štrnásť sudcov a ďalších osôb bolo obvinených z tridsiatich skutkov rôznych trestných činov spojených s podozreniami z korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu v súvislosti s informáciami, ktoré obsahovala písomná komunikácia z telefónu A. Okrem tejto písomnej komunikácie boli obvinenia založené hlavne na usvedčujúcich výpovediach, ktoré urobil B. Činy, z ktorých bola sťažovateľka obvinená, pozostávali konkrétne z jej údajného zasahovania do zmenkovej kauzy tak, ako už bolo uvedené.
18. V rámci akcie s krycím názvom "Búrka" bola sťažovateľka 11. marca 2020 zadržaná na základe už uvedených obvinení, spolu so siedmimi ďalšími, ktorí boli tiež obvinení. Generálny prokurátor potom požiadal ústavný súd o súhlas na podanie návrhu na jej vzatie do väzby.
19. Dňa 12. marca 2020 ústavný súd vyhovel žiadosti konštatujúc, že sťažovateľka bola obvinená v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami, postup predchádzajúci podaniu žiadosti bol dodržaný a žiadosť o súhlas ústavného súdu bola podaná v príslušnej lehote. Súhlas nebol samotným rozhodnutím o vzatí sťažovateľky do väzby, ale iba predpokladom pre skúmanie dôvodov pre jej väzbu všeobecnými súdmi. Účel konania pred ústavným súdom sa obmedzoval na posúdenie, či obvinenia proti sťažovateľke neboli "úplne nepodložené alebo extrémne arbitrárne", aby chránil sudcov pred zneužitím zo strany exekutívy alebo prokuratúry. V prípade sťažovateľky žiadne takéto zneužitie nebolo zistené.
20. Sťažovateľka sa na výsluchu v súvislosti s väzbou zmienila o stupni informovania o prípade v médiách, hoci prípravné konanie nemá byť verejné. Vzhľadom na toto informovanie vedela fakticky od októbra 2019, čo sa jej kladie za vinu a teda mala dostatok príležitostí mariť vyšetrovanie, ale nič také neurobila. Bola navyše prakticky zbavená možnosti tak urobiť tým, že jej bol pozastavený výkon funkcie sudcu, čo bránilo jej vpusteniu na pracovisko.
21. Dňa 13. marca 2020 ŠTS vzal sťažovateľku, C, D a päť ďalších obvinených do väzby. Urobil tak v rámci jedného rozhodnutia, zaoberajúc sa situáciou všetkých, ktorí boli braní do väzby. Vzhľadom na dôkazy už špecifikované bolo nepochybné, že existovalo dostatočné podozrenie proti nim. Čo sa týkalo konkrétne sťažovateľky, mala blízky vzťah s C a bola podozrivá zo zasahovania do zmenkovej kauzy na žiadosť C a tak zvyšovania vplyvu na D. Navyše, podľa informácií, ktoré poskytol B vo svojich výpovediach, sťažovateľka bola na žiadosť A pridelená na obchodnoprávne oddelenie jej súdu, aby mohla kryť jeho protiprávnu činnosť. Tak ako pri ostatných osobách vzatých do väzby, musela byť preverená činnosť sťažovateľky v jednotlivých prípadoch a existovala obava, že by sa mohla pokúsiť mariť vyšetrovanie. Jej väzba bola preto nevyhnutná podľa § 71 ods. 1 písm. b) TP (pozri odsek 41). Súd zastával názor, že účel väzby nemohol byť splnený alternatívnymi prostriedkami, berúc do úvahy povahu prípadu a nutnosť vypočuť väčší počet svedkov, ktorí v tom štádiu ešte neboli identifikovaní.
22. Sťažovateľka podala sťažnosť tvrdiac, že nemala záznam v registri trestov, že obvinenia proti nej boli nepodložené, že nič nezakladalo záver, že ako jednotlivec by marila vyšetrovanie a že dôvody uvedené súdom boli všeobecné a abstraktné. Namietala, že by mala blízky vzťah s C a tvrdila, že nie je zrejmé, aké prvky jej sudcovskej činnosti treba preverovať. Keďže konanie sa začalo v roku 2019, orgány mali dostatok času na akékoľvek preverovanie. Navyše, samotný B vo svojej výpovedi tiež pripustil, že kým bola na obchodnoprávnom oddelení súdu, žiadne prípady spojené s A jej neboli pridelené. Bez ohľadu na to, jeho vyjadrenia sa mali brať s obozretnosťou, pretože mal zjavnú motiváciu povedať čokoľvek, o čo bol požiadaný, aby sa vyhol stíhaniu za svoju vlastnú trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorej boli obvinenia dočasne odložené.
23. Dňa 20. marca 2020 tretí sťažnostný senát najvyššieho súdu sťažovateľkinu sťažnosť zam
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 8-9/2024

8-9/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov