KROŠLÁK, D. Teória práva.

Slovenský knižný trh obohatila v tento rok učebnica renomovaného autora a právneho teoretika doc. JUDr. Mgr. Daniela Krošláka, PhD. LL.M, s jednoduchým názvom Teória práva. Celá učebnica má 278 strán a poskytuje moderný pohľad na právnu teóriu.

V prvej všeobecnej časti sa zaoberá otázkami skúmania práva a tiež samotnej podstaty práva. V druhej štrukturálnej časti zasa právnymi normami, prameňmi práva a právnym systémom ako takým. V metodologickej časti sú rozoberané problémy výkladu, aplikácie a dotvárania práva.

Učebnicu možno označiť za štandardnú, hoci reflektujúcu najnovší vývoj (napr. viac pozornosti je venovanej európskemu právo a problému sudcovskej normotvorby). Nemá preto zmysel opisovať podrobne jej obsah, možno sa sústrediť na elementy, ktoré sú zaujímavé, nové alebo menej tradičné.

V úvode treba oceniť historický prehľad vývoja právnej teórie ako vednej disciplíny vo svetovom i stredoeurópskom kontexte (s. 11 - 13). V prvej kapitole sa zaoberá trocha kacírskou otázkou, či možno právnu vedu považovať vôbec za vedu. Odpovedá, že áno, ak uplatňuje vedecké metódy na štúdium právneho systému a jeho fungovania, genézy, funkcií a pod. (s. 19). V spore medzi hodnotovou jurisprudenciou a právnym normativizmom vidí čiastočné východisko v právnom realizme opierajúcom sa o predstavu, že právo v skutočnosti tvoria sudcovia (s. 21). Vedu skúmajúcu právo systematicky rozčlenil na špeciálne právne disciplíny zaoberajúce sa jednotlivými právnymi odvetviami a všeobecné právne disciplíny, ako sú právna filozofia, teória práva, sociológia práva, právna psychológia, právna antropológia, právna politika a teória tvorby práva, právna komparatistika a právne dejiny (s. 24 - 26).

Autor uvádza niekoľko základných prístupov k pokusom definovať právo (s. 42 - 46): podľa obsahovo-hodnotových znakov, podľa formálnych znakov a nakoniec podľa právno-realistického alebo sociologického pohľadu (právo ako prejav fakticity v reálnom živote - čo platí a pôsobí v praxi). Sympatické je upozornenie na určitú konvergenciu v rámci právneho pozitivizmu a jusnaturalizmu v súčasnosti (s. 45).

Otázku platnosti práve rieši poukázaním na tri možné zdroje jeho platnosti (s. 46): etický pojem platnosti (právo platí, lebo je v súlade s etikou, morálkou a spravodlivosťou), právny pojem platnosti (právo platí, lebo bolo vytvorené príslušnými orgánmi stanoveným formálnym postupom) a sociologický pojem platnosti (právo platí, lebo právna norma je všeobecne akceptovaná spo