Procesná a vecná legitimácia v konaní o správnej žalobe

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadaní senátu 3. júla 2019 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základných práv podľa Čl. 20 ods. 1 a Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 10 Sžk 43/2017 z 24. októbra 2018 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 25 Sa 12/2017 z 31. júla 2017, a v rozsahu namietajúcom uznesenie najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.

Sťažovatelia sa správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáhali, aby krajský súd zakázal žalovanému (Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pozn.) v záznamovom konaní trvať na vyhotovení opravy uznesenia vydaného v dedičskom konaní (z dôvodu nesprávnosti v ňom uvedených vlastníckych podielov poručiteľky, ktoré nevychádzajú z údajov katastra, pozn.) a uložil mu vykonať zápis tohto uznesenia do katastra nehnuteľností formou záznamu. Opierali sa pritom o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 CoD 9/2016 z 31. augusta 2016, ktorý zrušil opravné uznesenie v tejto veci s právnym názorom, že veľkosť vlastníckych podielov nemožno upravovať formou opravného uznesenia, pretože nejde o chybu v písaní či počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť, ale len využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobcovia argumentovali, že k zásahu do ich práv došlo tým, že žalovaný odmietol vykonať záznam vlastníckeho práva dedičov na základe dedičského uznesenia do katastra nehnuteľností aj potom, ako bol oboznámený s názorom krajského súdu, že opravu uznesenia nemožno vykonať.

Krajský súd napadnutým uznesením konanie o tejto žalobe zastavil s poukazom na zistenie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania podľa § 99 písm. d) Správneho súdneho poriadku [správne má byť uvedené písm. b), pozn.]. V odôvodnení krajský súd uviedol, že tento problém nemožno riešiť správnou žalobou. Dedičské konanie po poručiteľke je právoplatne skončené, t.j. uznesenie o prejednaní dedičstva je právoplatné a vykonateľné, teda záväzné, pochybenia v tomto konaní bolo možné napraviť iba v rámci riadneho a mimoriadneho prostriedku a nie opravným uznesením, preto ho správne žalovaný (na zosúladenie údajov v listine s údajmi katastra nehnuteľností) nezapísal záznamom do katastra nehnuteľností a zvolil postup v súlade s ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu by sa žalobcovia svojich práv mali domáhať sporovým súdnym konaním.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, ktorou namietali, že zastavením konania bez naplnenia zákonných predpokladov a bez vecného prejednania prípadu im bol znemožnený prístup k súdu, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé konanie. K tomu uviedli, že z uznesenia nevyplýva, ktorú procesnú podmienku považuje krajský súd za nesplnenú a zároveň neodstrániteľnú. Druhou sťažnostnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie verejnoprávnej povahy konania, keďže ich krajský súd v odôvodnení odkázal na sporové konanie v