Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Status profesionálnych športovcov v SR po novele zákona o športe, účinnej od 1. 2. 2020
Príspevok analyzuje novelu zákona o športe, účinnú od 1.2.2020. Cieľom predkladateľov novely bolo umožniť športovým subjektom "slobodnú" voľbu medzi statusom výkonu závislej práce a statusom samostatne zárobkovo činnej osoby. Autor túto novelu podrobuje kritike a dospieva k záveru, že novela svoj cieľ nie je spôsobilá dosiahnuť, ba naopak, iba uložila ďalšie povinnosti tým (individuálnym) športovcom, ktorých zmluvné vzťahy doteraz neboli zákonom o športe podrobnejšie regulované.
The paper analyses the amendment to the Act on Sports, effective as of February 1, 2020. The aim of the patrons of the amendment was to allow sports entities a "freely"choose between the status of dependent work and the status ofself-em-ployed persons. The author criticizes this amendment and concludes that the amendment is not capable of achieving its objective, and on the contrary, it has only imposed additional oblgations on those (individual) athletes whose contractual relationships have not yet been regulated in detail by the Act on Sports.
1)
GÁBRIŠ, T.: Status profesionálnych športovcov v SR po novele zákona o športe, účinnej od 1.2.2020; Justičná revue, 72, 2020, č. 6-7, s. 790 - 802.
Úvod
Zákon o športe č. 440/2015 Z.z. (ďalej len "zákon o športe") priniesol do slovenského športu podstatnú novinku v tom, že zaviedol špeciálnu úpravu niektorých zmluvných typov, a to osobitne vo vzťahu k výkonu závislej práce v športe. Táto úprava mala za cieľ zvýšiť právnu istotu a ochranu športovcov, ale tiež posilniť celkovú integritu športu. Cieľ právnej ochrany športovcov sa pritom najviac prejavuje v osobitnom zmluvnom type tzv. zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá sa považuje za právny úkon zakladajúci tzv. "iný pracovnoprávny vzťah"
2)
, na ktorý sa delegovane vzťahujú určité ustanovenia Zákonníka práce, o ktorých to určuje samotný zákon o športe. Iba v otázkach neupravených zákonom o športe a otázkach, pri ktorých sa neuplatní delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, sa má tento zmluvný vzťah spravovať Občianskym zákonníkom - a to v zmysle ust. § 99 ods. 6 zákona o športe:
"Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto zákona, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.",
ale tiež ako dôsledok toho, že zákon o športe podrobnejšie upravuje zmluvné vzťahy v športe iba v prípade výkonu závislej práce (najmä v kolektívnych športoch), pričom viaceré iné zmluvné vzťahy necháva neupravené - napríklad zmluvy s agentmi hráčov, či zmluvy v individuálnych športoch, resp. zmluvné vzťahy v prípade športovcov, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami podľa ust. § 4 ods. 3 písm.c) zákona o športe. V takých prípadoch sa mlčky pripustilo používať zmluvné typy alebo nepomenované kontrakty dokonca aj podľa Obchodného zákonníka, čo skutočne prax využívala a využíva.Zásadne sa však pritom počítalo s tým, že väčšina športovcov v kolektívnych športoch, resp. v športoch ktorých výkon vykazuje znaky závislej práce podľa jej definície v Zákonníku práce,
3)
bude športovú činnosť vykonávať na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Tento predpoklad sa však naplnil v zásade iba v profesionálnom futbale. Iné športy, osobitne ľadový hokej, túto úpravu ignorovali a obchádzali, pridŕžajúc sa dovtedajšej praxe inominát- nych kontraktov podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Namiesto toho, aby príslušné orgány ochrany práce v týchto prípadoch zasiahli a vynútili dodržiavanie zákona o športe, si, naopak, zákonodarca na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia osvojil myšlienku potvrdiť aj zákonom túto prax, a novelou zákona o športe, účinnou od 1.2.2020, umožniť športovým organizáciám, aby popri alebo namiesto zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu uzatvárali so športovcami nepomenované kontrakty podľa Obchodného zákonníka. Odhliadnuc od okolností, ako koniec volebného obdobia a blížiace sa voľby, či od toho, že šlo o iniciatívu koaličných poslancov namiesto vládneho návrhu, podľa nášho náhľadu treba takúto úpravu aj z iných podstatných dôvodov považovať minimálne za neštandardnú; ako ďalej uvedieme, považujeme ju i po obsahovej stránke za nekoncepčnú a kvôli zvolenej legislatívnej technike v samotnom predpise, ale tiež v kontexte celého právneho poriadku za v skutočnosti zavádzajúcu niečo úplne iné, než predkladatelia novely zamýšľali. Preukážeme totiž, že namiesto umožnenia voľby medzi statusmi športovcov (ktorú reálne novela nie je spôsobilá privodiť) v skutočnosti táto novela, navyše, zregulovala dovtedy neregulovanú oblasť výkonu športu ako nezávislej, samostatnej zárobkovej činnosti, keď aj pre týchto športovcov (zväčša v individuálnych športoch) zavádza niektoré kogentné ustanovenia zmluvného športového práva - konkrétne na nich rozširuje niektoré ustanovenia zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.1. Status športovcov podľa zákona o športe
Pracovnoprávny status športovcov vykonávajúcich závislú prácu bol aj v zahraničí dlhé roky predmetom diskusií.Tvrdilo sa pritom buďto, že šport je umenie, alebo aspoň to, že je sporné, či športovcov zaradiť medzi úradníkov alebo manuálne pracujúcich zamestnancov.
4)
Bol to až Roger Blanpain, kto ako prvý v Belgicku navrhol, aby sa športovci (hráči) považovali za zamestnancov. Tento cieľ následne sledovalo niekoľko legislatívnych návrhov. Tie sa postupne presadili nielen v Belgicku, odkiaľ Blanpain pochádzal, ale následne aj vo Francúzsku, ba postupne sa v celej západnej Európe presadila koncepcia, podľa ktorej pri športe môže ísť o výkon závislej práce, hoci s istými špecifikami. Tieto špecifiká pritom v západnej Európe často umožňovalo zohľadniť samotné pracovné právo, ktoré je v príslušných štátoch omnoho menej rigidné než v strednej a východnej Európe, čo je dané aj známymi historickými dôvodmi. V sú- časnosti je pritom však už aj mnoho západoeurópskych právnych poriadkov pri úprave statusu športovcovo krok ďalej, a nad rámec všeobecnej pracovnoprávnej úpravy zaviedli osobitnú úpravu športových pracovnoprávnych vzťahov.
5)
V súčasnosti tak už celá Európa, s výnimkou Českej republiky a Malty, akceptuje buď všeobecnú alebo osobitnú pracovnoprávnu úpravu zmluvných vzťahov v športe.Aj v slovenských podmienkach sa vývoj vybral naznačeným smerom. Keďže však slovenský Zákonník práce svojou rigiditou a uzatvoreným systémom zmluvných typov neumožňuje postihnúť všetky špecifiká športovej činnosti, nebolo možné športovú závislú prácu jednoducho podriadiť Zákonníku práce. Ak sa na výkon závislej športovej činnosti mala vzťahovať pracovnoprávna úprava a ochrana, bolo nutné upraviť určité výnimky a odchýlky od Zákonníka práce, čo sa materializovalo v texte zákona o športe. Na druhej strane však tiež bolo nutné postupovať veľmi opatrne a zdržanlivo k vylučovaniu a prispôsobovaniu inštitútov Zákonníka práce, aby sa tak nestratil zo zreteľa základný účel pracovného práva a Zákonníka práce - ochrana zamestnanca ako slabšej strany. Výsledkom tak bol v zákone o športe istý kompromis medzi špecifickosťou športu a všeobecnou pracovnoprávnou úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce.
Konkrétne, podľa ust. § 46 ods. 1 zákona o športe sa má za to, že
"zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.
"
6)
Po pôvodných úvahách o subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce k tomuto inému pracovnoprávnemu vzťahu pritom bola napokon zvolená iná alternatíva - delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce. Uvedené znamená, že na právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahujú jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce iba ako to zákon o športe výslovne ustanoví, čo sa deje na niektorých miestach zákona odkazmi v poznámkach pod čiarou, alebo výslovne v samotnom texte jednotlivých ustanovení tohto zákona, ale tiež enumeratívne v ust. § 46 ods. 2 zákona o športe:
"Na právne vzťahy pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 27 až 31, § 40 ods. 3 až 7, § 64, § 75 ods. 2 až 4,§ 146 až 150, § 177 až 181, § 185 až 188, § 191 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 1 a 2, ods. 5 a 6, § 230, § 231, 232, § 238 a 239 Zákonníka práce".
7)
Viaceré inštitúty Zákonníka práce, na ktoré zákon o športe neodkazuje, resp. ktoré sa nemajú delegovane uplatniť na vzťahy založené zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, sú v znení zákona o športe upravené osobitne, odchýlne od Zákonníka práce, keďže panoval názor, že ich podoba normovaná v Zákonníku práce by pre profesionálne športové vzťahy, vzhľadom na špecifickosť výkonu športu, nebola vhodná, resp. bola by úplne neaplikovateľná.
Preto napríklad platí, že podľa ust. § 34 zákona o športe môže v rámci predzmluvných vzťahov športová organizácia vyžadovať od športovca lekársku prehliadku, a tiež sa jej umožňuje získavanie niektorých informácií, najmä o zdravotnom stave, čo sa považuje za osobitne dôležitý predpoklad uzatvorenia zmluvy s profesionálnym športovcom.
Podľa ust. § 46 ods. 4 zákona o športe,
"Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu."
Tým sa zavádza odchýlka od ustanovenia Zákonníka práce, umožňujúceho v jeho ust. § 48 ods. 2 uzatvárať zmluvy na dobu určitú iba v obmedzenom rozsahu:
"Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát."
V ust. § 46 ods. 6 zákona o športe je tiež osobitne upravená spôsobilosť športovej organizácie uzatvoriť zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu - predpisy športového zväzu tak môžu ustanoviť, že zmluvu o profesionálom vykonávaníšportu môže uzatvoriť len športová organizácia, ktorá zložila finančnú zábezpeku na účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky
8)
športovej organizácie, ktorá riadi príslušnú športovú súťaž. Zároveň sa však tiež nevylučuje postulovanie ďalších interných požiadaviek zo strany národného zväzu na právnu formu alebo subjektivitu športovej organizácie, hoci o týchto ďalších podmienkach spôsobilosti zákon o športe mlčí.V takom prípade však pôjde o regulácie, ktorých vynucovanie bude spočívať primárne na pleciach národných športových zväzov a ich interných orgánov, vrátane orgánov riešenia sporov.Úprava spôsobilosti športovca uzatvárať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu predstavuje tiež osobitnú modifikáciu ustanovení Zákonníka práce. V ust. § 31 ods. 2 a 3 zákona o športe tak bola podľa vzoru Zákonníka práce prevzatá hranica veku 15 rokov ako podmienka spôsobilosti uzatvárať zmluvné vzťahy podľa zákona o športe, ale zaviedla sa pritom plošne, nielen vo vzťahu k zmluve o profesionálnom vykonávaní športu:
"Spôsobilosťšportovca mať v zmluvných vzťahoch podľa tohto zákona práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vzniká dňom, keď športovec dovŕši 15 rokov veku."
Podľa ods. 3 pritom platí:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2020
