1. Predmet a metóda analýzy
Cieľom tohto článku je predstaviť analýzu parlamentnej deliberácie o návrhoch zákonov, ktoré sa týkali podmienok umelého ukončenia tehotenstva v čase pandémie COVID-19 v rokoch 2020 až 2022.
4)
Hoci mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa skončila až 15. septembra 2023, rokovanie o parlamentných tlačiach 1369, 1618 či 1679 (ostatný návrh reprodukčné práva žien rozširoval) z februára, mája a júna 2023 už nebolo poznačené protipandemickými opatreniami, nie sú teda predmetom analýzy. A hoci väčšina protipandemických opatrení vplývajúca na sociálny kontakt bola zrušená začiatkom roka 2022
5)
, tri aprílové návrhy noviel zákonov (tlače 982, 989 a 990) v zmysle vyjadrení predkladateľov v rozprave v mnohom reagovali na krízovú situáciu, spočívajúcu v napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou a jej následkami, ktorými bola aj migrácia ukrajinského obyvateľstva do Slovenskej republiky.
6)
Táto kríza teda tvorila mimoriadny kontext a pozadie deliberácie.
Predmetom mojej analýzy teda boli návrhy zákonov, ich dôvodové správy a parlamentná rozprava tak, ako bola zachytená na stenografických záznamoch
7)
k parlamentným tlačiam č. 143, 144 a 145 (podané v 2020, zlúčená rozprava), 154 (návrh podaný v 2020), 566 a 595 (podané v 2021, zlúčená rozprava), 665 (návrh podaný v 2021) a 982, 989, 990 (podané v 2022, zlúčená rozprava). Najdlhšia rozprava bola k návrhom podaným koaličnými poslankyňami a poslancami, a to k tlači 154 a 665.
8)
V rokoch 2020, 2021 ešte boli podané ďalšie dva návrhy s reštriktívnym efektom pre reprodukčné práva žien, neboli však zaradené na rokovanie z dôvodu nespĺňania podmienky podania najskôr po šiestich mesiacoch od neschválenia ostatného návrhu zákona "v tej istej veci".
9)
V roku 2022 bol navyše podaný jeden opozičný návrh zákona o pomoci tehotným ženám
10)
, ktorý mal vytvoriť obštrukciu pre iné návrhy v danej oblasti. Skupina poslancov takpovediac "okolo" poslankyne Anny Záborskej návrh zákona napokon podala, nebol však prerokovaný.
11)
Z metodologického hľadiska nie je moja analýza parlamentnej deliberácie vykonaná sledujúc niektorý z typických smerov analýz diskurzu. Vzdialene sa však inšpiruje Michelom Foucaultom a tým, čo býva po ňom nazvané ako foucaultovské analýzy diskurzu.
12)
Analýza sa tak primárne nezaoberá argumentáciou aktérov diskurzu a neoveruje jej pravdivosť či kvalifikovanosť. Snaží sa však identifikovať kritériá, podľa ktorých jednotliví aktéri vytvárajú poznanie a pravdu v diskurze, a ako je zdrojované. V tom zmysle sa aj analýza sústreďuje aj na to, čí hlas v deliberácii nechávajú účastníci zaznieť, teda komu prepožičajú moc v tomto type diskurzu vystúpiť. Deliberácia o umelom ukončení tehotenstva je sledovaná primárne cez dve diskurzívne formácie - diskurz o tehotných ženách a diskurz o plode. Analýza tak, ako už bolo spomenuté, nesleduje argumentáciu v prísnom zmysle slova, ale pozerá sa na to, ako sú (základné) objekty normovania (diskurz normuje sám osebe, o to viac však v prípade parlamentného diskurzu produkujúceho legislatívu), teda tehotné ženy a plod konštruované. Vychádza sa tu z toho, že výrok typu "Potrat je vražda" je závislý od nejakej špecifickej konštrukcie pojmu plodu a od nejakej idey ženy. Iste, aj na konštrukte rodiny, úlohy štátu a práva a podobne, avšak ak je diskusia o umelom ukončení tehotenstva minimálne v právnej rovine zameraná na obraz ženy a plodu, dá sa očakávať, že ich konštruovanie vplýva na tvrdenia/presvedčenia o potrebe normovania podmienok umelého ukončenia tehotenstva. Ako avizuje téma článku, analyzovaným je aj spôsob tematizovania ochorenia COVID-19 a inej krízy (tak, ako ju vymedzia aktéri diskurzu).
Rozpravu som tak kódovala do štyroch oblastí - (i) tematizovanie pandémie COVID-19 a inej krízy, (ii) konceptualizovanie tehotnej ženy, (iii) konceptualizovanie plodu, (iv) diskurz o legitimite vstupovania do diskurzu.
V analýze mi išlo predovšetkým o spôsob, akým sa hovorí o návrhoch zákonov, ktoré sú reštriktívne k reprodukčným právam (iné v relevantnej dobe neboli podané). Nie je preto nevyhnutné návrhy samy osebe predstavovať.
13)
Prv ako pristúpim k analýze, sa však ešte krátko vrátim k pojmu krízy z nadpisu tohto článku a k jeho viacznačnosti. Poslanci a poslankyne ju budú napokon kresliť rôzne.
1.1 O čom hovorím, keď hovorím o kríze
Pohľad do legislatívnych aktivít na (reštriktívnejšiu) úpravu podmienok umelého ukončenia tehotenstva alebo prístupu k nemu (od vzniku republiky do roku 2022), a to z hľadiska počtu iniciatív a vzhľadom na to, že dva návrhy neboli v treťom čítaní schválené len o jeden hlas (tlač 154 a 665), umožňuje konštatovať, že parlamentný konsenzus o právnej úprave sa rozpadá (pozri tabuľku).
Zároveň je dostupnosť umelého ukončenia tehotenstva nízka. Z prieskumu organizácie Možnosť voľby z roku 2021
14)
(66 webových stránok, 56 telefonických dopytov, 6 rozhovorov s gynekológmi a 21 žiadostí o informácie) vyplýva, že hoci tretina mapovaných zariadení uvádzala, že poskytujú umelé ukončenie tehotenstva, v realite išlo len o umelé ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov. Komplexné informácie o umelom ukončení tehotenstva sú na stránkach zdravotníckych zariadení uvedené len zriedka. Zo sedemdesiatich mapovaných zariadení len vyše 40% poskytuje interrupcie na žiadosť, 34% ich neposkytuje vôbec a vo zvyšku sa to nedalo jasne určiť ani po hovore.
V niektorých oblastiach Slovenskej republiky je zákrok problematicky dostupný (napr. časti Prešovského kraja). Niektoré zdravotnícke zariadenia si uplatňujú akoby inštitucionálnu výhradu vo svedomí, hoci takto zákon stavaný nie je. Navyše priemerná suma úkonu je 414 eur (nad zákonom stanovenú hranicu) a úkon poisťovňa neprepláca napríklad ani pri znásilnení.
Tretí rozmer krízy môžeme spojiť priamo s pandémiou. Počas vyhláseného núdzového stavu boli na určitý čas obmedzené zdravotné výkony na "akútne". Niektorými zdravotníckymi zariadeniami bolo dané interpretované ako dôvod na odmietnutie umelého ukončenia tehotenstva. Vo veci sa neskôr angažovala verejná ochrankyňa práv, keďže ani Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nedalo zdravotníckym zariadeniam jasnú inštrukciu. Po naliehaní verejnej ochrankyne práv ministerstvo potvrdilo platnosť zákona o umelom prerušení tehotenstva aj v núdzovom stave.
15)
Posledný tu spomínaný rozmer krízy spojenej s umelým ukončením tehotenstva je naviazaný na obmedzené možnosti spätnej väzby občianskej spoločnosti počas pandémie a na potrebu hľadania nových možností symbolov nesúhlasu. Jeden z nich bol nájdený, ako už bolo spomenuté, vo vareche. Tá je, v zmysle príhovoru Zuzany Maďarovej z protestu
Nebudeme ticho!
, nástrojom starostlivosti o druhých.
16)
Ňou sa zabezpečuje jedlo, pričom podľa mnohých ide o prácu "ženskú". Varecha však vie byť slovami Z. Maďarovej aj nebezpečnou, vieme jej pripísať aj inú funkciu. A nie samozrejmými môžeme nazvať aj iné veci, napríklad "
prítomnosť, telá a prácu žien
".
17)
Príhovor vyzýva na zviditeľnenie a akcentovanie starostlivosti, o to viac o tých, ktorí sú v kríze špeciálne zraniteľní. Lebo "
spoločnosť ich dlhodobo znevýhodňuje prostredníctvom nastavenia inštitúcií, zákonov a opatrení, vzťahov, ale aj priamou diskrimináciou
".
18)