Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zmluva o združení a návrh novely Občianskeho zákonníka
"Nerozvinutosť a tiež zdanlivá harmonickosť platnej právnej úpravy tohto inštitútu nás nesmie mýliť, problémy na seba iste nenechajú dlho čakať."(Luboš Tichý) 1) Inštitút "spoločenskej zmluvy" patrí medzi klasické inštitúty súkromného práva, ktorého korene nachádzame (prinajmenšom) v rímskom práve. Rozsah odkazov na práce rímskych právnikov v druhom titule 17. knihy Digest nazvanom "Pro socio" nasvedčuje tomu, že inštitút "spoločenskej zmluvy" bol v praktickom živote starovekej rímskej spoločnosti zrejme pomerne frekventovane využívaný. Inštitút "spoločenskej zmluvy" poznal rakúsky Všeobecný občiansky zákonník a tento inštitút poznalo aj uhorské obyčajové právo. V dôsledku tzv. recepčnej normy bol potom tento inštitút pochopiteľne známy aj československému právu. Po roku 1948 sa však začal proces, ktorý by sme azda mohli bez zveličovania nazvať procesom postupného "vytláčania" tohto inštitútu do okrajových sfér záujmu tak odbornej verejnosti, ako aj účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pričom zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "Občiansky zákonník z roku 1950") prekrstil predmetný inštitút na inštitút "zmluvy o združení" a zároveň právnu úpravu tohto inštitútu zjednodušil, a ideologicky prispôsobil "potrebám" danej doby. Občiansky zákonník z roku 1964 vo svojom pôvodnom znení už potom vôbec neupravoval inštitút "zmluvy o združení". Až zákonom č. 509/1991 Zb. bol do Občianskeho zákonníka opätovne zakotvený inštitút "zmluvy o združení", pričom právna úprava tohto inštitútu vychádza z Občianskeho zákonníka z roku 1950 a sotva ju možno považovať za modernú a "dosahujúcu vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie". V tomto príspevku analyzujeme právnu úpravu inštitútu "zmluvy o združení" v návrhu veľkej novely Občianskeho zákonníka [ďalej aj "(N)OZ" alebo "návrh novely OZ"], ktorá bola predložená na verejnú diskusiu v októbri 2018. Svoje pripomienky k § 1470 až 1472 (N)OZ spravidla opierame o poukaz na riešenia zvolené v niektorých zahraničných právnych úpravách, a to najmä v novom českom a novom maďarskom Občianskom zákonníku.
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ A NÁVRH NOVELY OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Legislatívny1) zámer Občianskeho zákonníka schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 zo 14.1.2009 (ďalej aj "Legislatívny zámer OZ") deklaruje snahu vlády Slovenskej republiky vytvoriť "
moderný národný kódex súkromného práva s európskymi dimenziami
", ktorý "
dosiahne vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, najmä však so susediacimi transformujúcimi sa štátmi vyznačujúcimi sa buď rovnakou (Česká republika), alebo veľmi podobnou úrovňou právneho, kultúrneho a ekonomického prostredia i rovnakého spoločensko-politického smerovania (Poľsko, Maďarsko)
".2)V kontexte takto formulovanej ambície vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie pôsobí pomerne prekvapujúco pasáž v Legislatívnom zámere OZ, podľa ktorej právna úprava zmluvy o združení obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ") je vyhovujúca, a preto sa navrhuje "
ustanovenia zmluvy o združení prevziať do novej právnej úpravy Občianskeho zákonníka
".3) Právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku totiž vychádza z právnej úpravy zmluvy o združení ustanovenej v § 489 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950,4) pričom právna úprava zmluvy o združení v Občianskom zákonníku z roku 1950 bola jedným z prejavov diskontinuity "nového" československého práva s dovtedajšou právnou tradíciou, resp. právnou kultúrou, a bola poznačená v čase jej tvorby prevládajúcim ideologickým pohľadom na usporiadanie spoločenských vzťahov.5)Návrh novely OZ predložený na verejnú diskusiu v októbri 20186) skutočne v intenciách (nekonzistentného) Legislatívneho zámeru OZ vychádza, pokiaľ ide o právnu úpravu zmluvného typu upravujúceho záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, z právnej úpravy zmluvy o združení v Občianskom zákonníku a túto preberá "iba" s určitými modifikáciami a nemnohými doplneniami.7) Takéto riešenie zvolené v návrhu novely OZ považujeme za nezlučiteľné s ambíciou vlády Slovenskej republiky vytvoriť moderný kódex súkromného práva "kompatibilný" s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, ktorý je deklarovaný v Legislatívnom zámere OZ.8) V tomto príspevku preto predkladáme viaceré pripomienky a pozmeňujúce návrhy (formálneho, ako aj vecného charakteru) k § 1470 až 1484 (N)OZ a apelujeme najmä na návrat k tradičnej terminológii, t. j. na nahradenie pojmu "zmluva o združení" pojmom "spoločenská zmluva", a teda na koncipovanie právnej úpravy predmetného zmluvného typu ako právnej úpravy "spoločenskej zmluvy". Pripomienky a pozmeňujúce návrhy k § 1470 až 1484 (N)OZ budeme uvádzať spravidla v dvoch verziách, a to vo verzii vychádzajúcej z neakceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy"9) a vo verzii vychádzajúcej z akceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy".
2. "Zmluva o združení" verzus "spoločenská zmluva"
Zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu, sa tradične v našich končinách pred rokom 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník z roku 1950, označoval ako "spoločenská zmluva", /10 /prípadne ako "zmluva o spoločenstve statkov".11)
V preklade rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ABGB") sa pojem "
der Gesellschaftsvertrag
", ktorý sa vyskytuje napríklad v § 1181 ABGB, zaradenom do systematického celku s nadpisom "o zmluve o spoločenstve statkov",12) preložil ako "spoločenská zmluva", resp. "společenská smlouva".13)Návrh uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 upravoval v § 1693 a nasl. "spoločenskú zmluvu".14) Ustanovenia upravujúce spoločenskú zmluvu boli v návrhu uhorského Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1900 zaradené do systematického celku označeného ako "spoločnosť".
Návrh Občianskeho zákonníka pre Československú republiku 193715) (ešte stále) používal pojem "spoločenská zmluva".16) V dôvodovej správe k návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 sa uvádza (bez bližšieho uvedenia dôvodov), že superrevízna komisia sa uzniesla, že sa pozmení nadpis 37. hlavy, a to na nadpis "Spoločenská zmluva" namiesto nadpisu "O zmluve o spoločenstve statkov", ktorý sa používal ako nadpis 27. hlavy ABGB.17) V návrhu Občianskeho zákonníka pre Československú republiku z roku 1937 boli ustanovenia upravujúce zmluvu, ktorou niekoľko osôb združí činnosť alebo veci alebo činnosť aj veci za spoločným účelom, obsiahnuté v systematickom celku už výslovne nazvanom "Spoločenská zmluva".
Aj v československej odbornej literatúre z obdobia pred rokom 1948 sa pre zmluvný typ upravujúci záväzok niekoľkých osôb združiť sa, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého hospodárskeho účelu, používal pojem, resp. názov "spoločenská zmluva".18)
Občiansky zákonník z roku 1950 však nahradil inštitút "spoločenskej zmluvy" inštitútom "zmluvy o združení" a v porovnaní s právnou úpravou "spoločenskej zmluvy" v ABGB ustanovil podstatne stručnejšiu a jednoduchšiu právnu úpravu uvedeného inštitútu.
Javí sa, že po roku 1948 sa "spoločenská zmluva" vnímala ako zmluvný typ kapitalistického práva, ktorého "socialistickou" verziou je "zmluva o združení". 19) Samotný pojem "zmluva o združení" je pritom jedným z právnych neologizmov právnej terminológie z obdobia po roku 1948.20)
Inštitút "zmluvy o združení" bol s úpravami "reagujúcimi" na spoločenské zmeny po roku 1989 prevzatý do Občianskeho zákonníka jeho novelou vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. - tvorcovia tejto novely Občianskeho zákonníka (žiaľ) v dôvodovej správe venovali inštitútu "zmluvy o združení" len minimálny priestor,21) a tak nie sú zrejmé úvahy, ktorými sa pri formulovaní právnej úpravy tohto inštitútu riadili. V každom prípade Občiansky zákonník "zotrval" pri pojmoch "zmluva o združení" a "združenie", čím sa vymyká z terminológie používanej v občianskych zákonníkoch iných európskych štátov v rámci právnej úpravy zmluvného typu upravujúceho záväzok niekoľkých osôb "združiť sa", aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie určitého účelu (napr. Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Švajčiarsko).
Nový český Občiansky zákonník sa vrátil k pojmu "spoločnosť" v názve trinásteho dielu prvej hlavy štvrtej časti a obsahuje tak v rámci právnej úpravy záväzkového práva výslovnú právnu úpravu "spoločnosti" a nie "združenia". Zmluva upravujúca spoločnosť by sa potom v kontexte nového českého Občianskeho zákonníka mala logicky označovať ako "zmluva o spoločnosti" alebo "spoločenská zmluva".
Poľský Občiansky zákonník taktiež používa pojem "spoločnosť" ("spółka") v názve titulu XXXI a tiež tak upravuje v rámci právnej úpravy záväzkového práva inštitút spoločnosti a nie združenia.22)
Napokon, aj nový maďarský Občiansky zákonník má výslovnú právnu úpravu "občianskoprávnej spoločenskej zmluvy" ("polgári jogi társasági szerződés"), a to v § 6:498.
Nemecký Občiansky zákonník (ďalej aj "BGB")23) a švajčiarsky Obligationenrecht24) majú tiež právnu úpravu "spoločnosti" ("Gesellschaft", resp. "die einfache Gesellschaft").25)
Zmluvný typ výslovne upravený v § 1470 a nasl. (N)OZ by sa v nadväznosti na už uvedené mal nazvať ako "spoločenská zmluva" a jednotlivé ustanovenia výslovne upravujúce predmetný zmluvný typ by mali byť formulované ako ustanovenia upravujúce problematiku "spoločnosti" - pojmy ako "združenie" a "člen" by sa potom v jednotlivých ustanoveniach návrhu novely OZ, v prípade potreby ich použitia, nahradili pojmami "spoločnosť" a "spoločník". Rozhodne teda odmietame prevzatie pojmu "zmluva o združení" do návrhu novely OZ a nesúhlasíme ani s tým, aby sa v nej použil pojem "zmluva o spoločenstve", ktorý bol použitý v návrhu Občianskeho zákonníka z jesene 2015.26)
3. Základné ustanovenie právnej úpravy zmluvy o združení, resp. spoločenskej zmluvy
Podľa § 1470 (N)OZ, ktorý má nadpis "základné ustanovenie", na dosiahnutie spoločného účelu môže niekoľko osôb (ďalej aj "členovia") vytvoriť združenie,27) pričom každý z členov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie spoločného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.28)
Ustanovenie § 1470 (N)OZ preberá v mierne modifikovanej podobe právnu úpravu ustanovenú v § 829 a § 830 OZ ako základné ustanovenie právnej úpravy zmluvy o združení. V dôvodovej správe k § 1470 (N)OZ sa aj výslovne konštatuje, že
"v základnom ustanovení zmluvy o združení sa preberá pôvodná koncepcia uvedená v § 829 ods. 1 OZ"
a že
"v ods. 2 sa preberá právna úprava v § 830 OZ".
Z formálneho hľadiska znenie § 1470 (N)OZ narúša koncept návrhu novely OZ, podľa ktorého základné ustanovenie právnej úpravy určitého zmluvného typu v návrhu novely OZ spravidla vymedzuje, na čo sa účastníci príslušnej zmluvy jej uzatvorením zaväzujú, a výslovne používa formuláciu, že účastník zmluvy sa na niečo zaväzuje alebo že účastníci zmluvy sa na niečo zaväzujú.29) Pri neakceptovaní myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy", pri zachovaní už uvedeného konceptu základného ustanovenia právnej úpravy určitého zmluvného typu v návrhu novely OZ a pri formálnom zachovaní obsahu § 1470 (N)OZ by sa toto ustanovenie mohlo upraviť tak, že navrhované dva odseky by sa spojili do jedného odseku, ktorý by znel nasledujúco:
"Zmluvou o združení sa niekoľko osôb (ďalej aj ,členovia') zaväzuje na dosiahnutie spoločného účelu vytvoriť združenie a vyvíjať činnosť na dosiahnutie spoločného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu."
Skôr uvedená úprava § 1470 (N)OZ by znamenala akceptovanie "minimalistickej" pripomienky znenia základného ustanovenia upravujúceho príslušný zmluvný typ, ktorá vychádza z neakceptovania myšlienky "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy".
Ak by sa akceptovala myšlienka "návratu" k inštitútu "spoločenskej zmluvy", malo by sa znenie § 1470 (N)OZ upraviť prinajmenšom nasledujúco:
"Spoločenskou zmluvou sa niekoľko osôb (ďalej aj ,spoločníci') zaväzuje na dosiahnutie spoločného účelu vytvoriť spoločnosť a vyvíjať činnosť na dosiahnutie spoločného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu."
Slová "niekoľko osôb", ktoré sa objavujú v § 1470 ods. 1 (N)OZ, by sa vo verzii § 1470 (N)OZ akceptujúcej "návrat" k inštitútu "spoločenskej zmluvy" a zachovávajúcej už skôr uvedený koncept základného ustanovenia právnej úpravy určitého zmluvného typu v návrhu novely OZ zjavne mali nahradiť pomenovaním účastníkov spoločenskej zmluvy, t. j. slovami "spoločníci". Pri pokuse o spojenie obsahu § 1470 ods. 1 a 2 (N)OZ do jednej normy, t. j. do § 1470 (N)OZ, ktorý by sa ďalej nečlenil na odseky, totiž nie je žiadny dôvod použiť slová "niekoľko osôb". Ani pri iných zmluvných typoch sa totiž (spravidla) nepoužíva v návrhu novely OZ pojem "osoba", resp. "osoby", ale pojmy ako napríklad "kupujúci", "predávajúci", "darca" či "obdarovaný".30) Zapracovaním tejto pripomienky by sme sa dostali k nasledujúcej verzii § 1470 (N)OZ:
"Spoločenskou zmluvou sa spoločníci zaväzujú na dosiahnutie spoločného účelu vytvoriť spoločnosť, vyvíjať činnosť na dosiahnutie spoločného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu."
Z hľadiska materiálneho obsahu základného ustanovenia upravujúceho zmluvu o združení, resp. spoločenskú zmluvu sa javí byť otáznym potreba výslovne stanovovať, že
"niekoľko osôb môže vytvoriť združenie"
,31)resp.
"niekoľko osôb môže vytvoriť spoločnosť"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 4/2019
