Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Daň z reklamy v Maďarsku a právne aspekty jej súladu s právom EÚ: rozsudok Súdneho dvora EÚ C-482/18 Google Ireland
Článok
1)
analyzuje sektorovú daň z reklamy v maďarskom daňovom systéme a zaoberá sa otázkami jej súladu s právom EÚ, najmä v zmysle aktuálnych súdnych rozhodnutí. Pozornosť je venovaná otázkam súladu právnej úpravy dane s primárnym právom (základnými slobodami), ako aj problematike štátnej pomoci, ktorá bola (je) predmetom prieskumu z hľadiska úniového práva. Autor následne formuluje potenciálne implikácie pri zavádzaní obratových daní v právnych poriadkoch členských štátov EÚ, ktoré môžu byť relevantné v budúcnosti aj pre slovenského zákonodarcu.The Advertisement Taxin Hungarian tax system is analysed with regard to the EU law issues by authorin this article. With this respect, the main attention is aimedat issues of the conformity of the tax legislation with the EU primary law (fundamental freedoms), as well as at issues of the state aid under the rules of the EU law. Subsequently potential implications of the analyzed case law (which might be relevant not only for the Slovak legislator) are presented by the author when adopting currently popular turnover taxes in tax systems of the EU member states.
BONK, F.: Daň z reklamy v Maďarsku a právne aspekty jej súladu s právom EÚ: rozsudok Súdneho dvora EÚ C-482/18 Google Ireland; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 1044 - 1058.
1 Úvod
V snahách normotvorcov o zabezpečenie rozpočtových príjmov verejných rozpočtov sa naprieč členskými štátmi EÚ čoraz väčšmi zameriava pozornosť na obratové dane (tzv.
"turnover taxes").
Napriek ich problematickej identifikácii a nejednoznačnému zaraďovaniu medzi nepriame dane alebo priame dane
2)
, obratové sú dane spojené s vybraným sektorom, resp. odvetvím, ktorého dosahované príjmy odôvodňujú (podľa normotvorcov) zabezpečenie spravodlivejšieho príspevku podieľania sa na "úhrade verejných potrieb". Obratové dane, postihujúce vybrané sektory (resp. odvetvia priemyslu), hoci sú rýchlym nástrojom dosahovania rozpočtového príjmu, nesú so sebou riziká v podobe neoprávnenej štátnej pomoci či potenciálne zavádzaných foriem diskriminácie na trhu, čo dokladuje najmä ich prieskum realizovaný z pohľadu úniového práva. To je aj prípad maďarskej dane z poskytovania reklamných služieb (ďalej označovanej ako
"daň z reklamy"),
ale aj iných sektorových daní (či iných verejných platieb). Tento príklad dane z reklamy v Maďarsku - ktorý bude predmetom analýzy v tomto článku, ako aj iné prípady novo-zavádzaných obratových daní a iných verejných platieb, však nemôžu byť vnímané izolovane z hľadiska ich právnych aspektov. Implikácie takýchto právnych úprav budú významné aj pre iné členské štáty EÚ, ktoré k prijímaniu obratových daní pristupujú, resp. v budúcnosti budú pristupovať. V tomto ohľade zohráva veľký význam aktuálna rozhodovacia činnosť úniových súdnych autorít.2 Základné prvky systému dane z reklamy v Maďarsku
Zákon o dani z reklamy bol v daňovom systéme Maďarska zavedený s účinnosťou od 15. augusta 2014 a zaviedol novú osobitnú daň s progresívnymi daňovými sadzbami z príjmov spojených so šírením reklamy v Maďarsku
3)
. Daň z reklamy v Maďarsku bola zavedená ako nová sektorová daň, ktorá sa vyberala popri existujúcich daniach zaťažujúcich podniky, najmä dani z príjmov právnických osôb
4)
.Pokiaľ ide o základné prvky zavedenej dane, zdaniteľnou osobou na účely zákona o dani z reklamy je ktokoľvek, kto šíri reklamu, ako aj osoby, ktoré reklamu uverejňujú (tlač, audiovizuálne médiá, prevádzkovatelia reklamných plôch). Predmetom dane je teda šírenie reklamy, nie jej inzercia ani sprostredkovanie. Základom dane je čistý obrat za účtovný rok vytvorený šírením reklamy, v rámci územnej pôsobnosti Maďarska. Azda jedným z najvyhranenejších prvkov sa stala stupnica progresívnych sadzieb dane, definovaná takto:
- 0% za časť obratu nižšieho ako 0,5 miliardy HUF (približne 1 562 000 eur),
- 1% za časť obratu od 0,5 miliardy HUF do 5 miliárd HUF (približne 15 620 000 eur),
- 10% za časť obratu od 5 mld. HUF do 10 mld. HUF,
- 20% za časť obratu od 10 mld. HUF do 15 mld. HUF,
- 30% za časť obratu od 15 mld. HUF do 20 mld. HUF,
- 40%za časť obratu nad 20 mld.HUF (približne 94 000 000 eur, sadzba sa od 1.1.2015 zvýšila na 50%).
Zmenou zákona v roku 2015 bol však progresívny sadzobník dane, pozostávajúci zo šiestich daňových sadzieb s pásmami od 0% do 50%, nahradený sadzobníkom pozostávajúcim z dvoch daňových sadzieb, a to:
- 0% za časť obratu nižšiu ako 100 miliónov HUF (približne 312 000 eur), a
- 5,3% za časť obratu nad 100 miliónov HUF.
Zákon z roku 2015 zaviedol tiež možnosť retroaktívneho uplatňovania jeho ustanovení od nadobudnutia účinnosti v roku 2014, zdaniteľná osoba sa teda mohla rozhodnúť, či chce na svoj obrat za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uplatniť starý alebo nový sadzobník.
Ešte predchádzajúci zákon z roku 2014, okrem iného, zaviedol aj pravidlo, že zdaniteľné osoby, ktorých vykázaný zisk pred zdanením za účtovný rok 2013 bol nulový alebo záporný, si mohli svoj daňový základ za rok 2014 znížiť o 50% strát prenesených z predchádzajúcich účtovných období
5)
.Pokiaľ ide o procesné pravidlá uplatňovanej dane z reklamy v Maďarsku, zákonom bola uložená registračná povinnosť na účely dane z reklamy pre zdaniteľnú osobu, ktorá v Maďarsku nie je u daňovej správy registrovaná, a to do 15 dní od začatia výkonu činnosti, ktoré tvoria predmet dane. V opačnom prípade (za nesplnenie registračnej povinnosti) predpísal zákon o dani z reklamy peňažnú sankciu vo výške približne 31 500 eur, ktorá sa každým dňom nesplnenej povinnosti trojnásobne exponenciálne zvyšuje až na maximálnu sumu približne 3 150 000 eur (v piaty deň od uplynutia lehoty na splnenie registračnej povinnosti)
6)
. V prípade opravných prostriedkov bol pripustený iba súdny prieskum takéhoto rozhodnutia o uloženej peňažnej sankcii, ktorý sa mal uskutočňovať bez nariadenia pojednávania.Maďarsko sa v uplynulých rokoch stalo priekopníkom v zavádzaní obratových daní, spomedzi ktorých niektoré z nich boli dôsledkom krízy (napr. osobitná daň z telekomunikačných služieb), iné - ako napr. daň z reklamy, majú predstavovať príspevok/podiel na spravodlivom prerozdelení daňového bremena, resp. spravodlivom podieľaní sa na úhrade verejných výdavkov. V našom článku sa budeme venovať v nasledujúcej časti procesným pravidlám uplatňovanej dane z reklamy v Maďarsku vo vzťahu k právu EÚ, v zmysle záverov nedávneho rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-482/18
Google Ireland.
Následne prejdeme k posudzovaniu problematiky štátnej pomoci v súvislosti s hmotno-právnou úpravou dane, ktorá bola predmetom rozhodovania Všeobecným súdom EÚ vo veci T-20/17
Maďarsko proti Európskej Komisii.
Proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ vo veci samej bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodne Súdny dvor EÚ
7)
.3 Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-482/18 Google Ireland a konformita maďarskej dane z reklamy s primárnym právom EÚ
Kontroverzná právna úprava procesných pravidiel, obsiahnutá v zákone o dani z reklamy, sa stala predmetom posudzovania Súdnym dvorom EÚ po tom, čo mu vnútroštátny správny súd v Maďarsku adresoval niekoľko prejudiciálnych otázok. V spore pred vnútroštátnym súdom žaloval nadnárodný gigant - Google Ireland maďarskú daňovú správu namietajúc, že procesná právna úprava v maďarskom zákone o dani z reklamy zakladá rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k registrácii a sankciám, ktoré z nej vyplývajú pre spoločnosti, ktoré nesídlia na maďarskom území
8)
.Súdny dvor EÚ v konaní posudzoval otázky, či nie je v rozpore so slobodou poskytovania služieb registračná povinnosť na účely zdanenia daňou z reklamy, ktorej podliehajú iba poskytovatelia reklamných služieb usadenív inom členskom štáte, a či je sankčný režim (spočívajúci vo výške ukladaných peňažných pokút) proporcionálny a nezakladá rozdielne zaobchádzanie.
3.1 Registračná povinnosť pre zahraničných poskytovateľov služieb a jej prípadný rozpor so slobodou poskytovania služieb podľa čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej "ZFEÚ")
Súdny dvor EÚ v rámci svojho posúdenia v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou zdôraznil, že vnútroštátne opatrenia, ktoré výkon slobody poskytovania služieb zakazujú, bránia mu, alebo ho robia menej atraktívnym, predstavujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb podľa ZFEÚ. To sa však nevzťahuje na opatrenia, ktoré spôsobujú dodatočné náklady, ktoré sa však rovnakým spôsobom vzťahujú na poskytovanie služieb medzi členskými štátmi a poskytovanie služieb len v rámci jedného členského štátu. Súdny dvor EÚ konštatuje, že registračná povinnosť ("ohlasovacia povinnosť") nepodmieňuje výkon reklamnej činnosti na maďarskom území a
predstavuje iba administratívnu formalitu, ktorá sama osebe nepredstavuje prekážku slobodného poskytovania služieb bez dodatočného administratívneho zaťaženiam.
9)
Je potrebné uviesť, že tejto registračnej povinnosti pre daň z reklamy v Maďarsku nepodliehajú maďarské spoločnosti, keďže zápisom do obchodného registra sú automaticky registrované aj podľa daňových predpisov. Registračná povinnosť podľa zákona o dani z reklamy sa uplatňuje len na zahraničné spoločnosti, ktoré na území Maďarska nie sú registrované pre inú daň. Z hľadiska priamej diskriminácie k rozdielnemu zaobchádzaniu s čisto vnútroštátnymi situáciami na jednej strane a s cezhraničnými situáciami na druhej strane nedochádza, všetci totiž musia byť registrovaní.
Zásada nediskriminácie v EÚ však, v súlade s tým, čo uvádza generálna advokátka vo svojich návrhoch vo veci, zahŕňa tiež zákaz všetkých skrytých alebo nepriamych foriem diskriminácie, pokiaľ ide o uplatňovanie základných slobôd
10)
. V zmysle pravidiel pre jej posudzovanie predstavuje takto rozlišovací prvok
status (ne)registrácie na účely akejkoľvek dane
v Maďarsku, a nie rozlišovanie, či ide o domáceho alebo zahraničného daňovníka. Teda nejde o rozdielne zaobchádzanie s vnútroštátnymi situáciami v porovnaní s cezhraničnými situáciami, ako to konštatuje generálna advokátka, ale len o rozdielne zaobchádzanie s už registrovanými daňovníkmi v porovnaní s daňovníkmi, ktorí ešte nie sú registrovaní
11)
. Taká situácia však v praxi neexistuje, keďže všetci maďarskí daňovníci (ktorí by podliehali dani z reklamy) sú registrovaní pre vnútroštátnu daň z príjmov právnických osôb, preto by porovnateľná situácia bola dostupná len v prípade, ak by existovala maďarská spoločnosť, ktorá by vykonávala reklamné činnosti podliehajúce dani bez toho, aby bola v Maďarsku registrovaná pre akúkoľvek daňovú povinnosť. Zrejme z tohto dôvodu aj v tomto smere generálna advokátka konštatuje, že prípadnú nepriamu diskrimináciu zahraničných spoločností v súvislosti s registračnou povinnosťou nie je potrebné posudzovať
12)
.A rovnaký prístup si osvojil vo svojom právnom posúdení Súdny dvor EÚ, ktorý konštatuje, že maďarské spoločnosti sú od registračnej povinnosti podľa zákona o dani z reklamy oslobodené, ak sa už prihlásili alebo zaregistrovali na daňovom orgáne na akúkoľvek inú priamu alebo nepriamu daň vyberanú v Maďarsku
13)
. Zároveň Súdny dvor EÚ po preskúmaní uvádza, že kroky, resp. proces registrácie pre daň z reklamy, ktoré musia zahraničné spoločnosti znášať, nie sú náročnejšie ako tie, ktoré musia splniť maďarskí daňoví rezidenti pri registrácii na daňovom úrade z titulu inej dane, ako aj na účely zápisu do vnútroštátneho obchodného registra.
Registračná povinnosť pre daň z reklamy
ako taká, z týchto dôvodov
nie je v rozpore so slobodou poskytovania služieb podľa primárneho práva EÚ
14)
.3.2 Režim sankcií pre zahraničných poskytovateľov služieb a jeho prípadný rozpor so slobodou poskytovania služieb podľa čl. 56 ZFEÚ
Predmetom posúdenia súladu vnútroštátnej dane z reklamy so
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2020
