Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.; ako ďalej?
Autor sa v článku zameriava na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, týkajúcu sa náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutia oboch súdov podrobne rozoberá a poukazuje na ich nesprávnosti. Približuje ústavnoprávny rozmer obmedzenia vlastníckeho práva a konštatuje, že vecné bremeno upravené v § 4 ods.1 zák. č. 66/2009 Z. z. nie je spôsobilé priamo obmedziť vlastníka pozemku.
The author of the article focuses on decisive activity of the Supreme Court of the Slovak Republic and the Constitutional Court of the Slovak Republic concerning reimbursement for the legal burden pursuant to Sec. 4 Art. 1 of the Act No. 66/2009 Coll. Decisions of the both Courts analyses in details and points on their incorrectness. It describes constitutional and legal dimension of the ownership limitation and it states that the burden regulated at the Sec. 4 Art. 1 of the Act No. 66/2009 Coll is not authorized to limit directly the property owner.
LOPUCH, M.: Náhrada za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z.; ako ďalej?; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 754 – 769.
Kľúčové slová: náhrada, vecné bremeno, obmedzenie vlastníctva.
Key words: reimbursement, burden, ownership limitation.
Právne predpisy/legislation: zák. č.66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
1 Na úvod
Už niekoľko rokov v rozhodovacej praxi všeobecných súdov rezonuje problematika náhrad za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V poslednom období, s pribúdaním žalôb o zaplatenie náhrad za uvedené zákonné vecné bremeno, sa v zásade vytvorili dve skupiny rozhodnutí. Prvá vychádza z právneho názoru, že náhrada za vecné bremeno je opakovaná. Druhá, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá sa premlčiava v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe. Kým prvá skupina sa opiera o dôvody svedčiace o dočasnosti vecného bremena, druhá skupina sa odvoláva na analógiu s právnou úpravou vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Zákonné vecné bremeno je v § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. upravené takto:
"Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,(10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.(11)"
"Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území."
Zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. znie takto:
"Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,(26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.(17)"
Poznámka pod č. 10 odkazuje na § 151n - § 151p Občianskeho zákonníka, pod č. 11 na § 34 a § 42 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, pod č. 26 na § 151n a násl. Občianskeho zákonníka a pod č. 17 na § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností.
2 Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov
Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR ("NS SR" alebo "Najvyšší súd") je prvým známym rozhodnutím, ktoré v merite veci riešilo náhradu za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z., rozhodnutie sp. zn. 4 MCdo/2/2014.
1)
Išlo o rozhodnutie v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Najvyšší súd v plnej miere akceptoval dôvody uvedené v žalobe i mimoriadnom dovolaní a priklonil sa k opakovanej náhrade za zákonné vecné bremeno. Vyložil právne normy obsiahnuté v zákone č. 66/2009 Z.z. v prospech dočasnosti obmedzení, prihliadol na nerovnoprávne postavenie vlastníka pozemku a konštatoval, že nepriznanie opakovanej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je v súlade s Občianskym zákonníkom, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou SR. Toto rozhodnutie však bolo neskôr ústavným súdom zrušené v sťažnostnom konaní pod sp. zn. I. ÚS 349/2015 z dôvodu ústavne nesúladného výkladu Najvyššieho súdu o prípustnosti mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP.
2)
V poradí ďalšie (tretie) a odbornej verejnosti posledné známe rozhodnutie Najvyššieho súdu o náhrade za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z.je dovolacie rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo/17/2019 z 30.11.2020.
3)
V tomto rozhodnutí dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zmenil zamietavý rozsudok prvostupňového súdu o opakovanej náhrade za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. Vzhľadom na to, že jeho závery preberajú nižšie súdy (napr. KS Trnava sp. zn. 26Co/275/2017, KS Nitra sp. zn. 8Co/21/2021), v ďalšej časti článku je predmetom rozboru.2.1 Stotožňovanie s jednorazovou náhradou podľa trvalosti obmedzení v § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.
Uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 nedáva dostatočné odpovede na právne závery odvolacieho súdu v Banskej Bystrici a odkazuje len na skoršie rozhodnutie NS SR (2Cdo/194/2018)
4)
, ktorého odôvodnenie v odsekoch 36 - 47 doslovne preberá, vrátane ich číselného označenia. Z uvedeného dôvodu za odsekom 17 odôvodnenia nasledujú chybne označené odseky 36 až 47. Rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo/194/2018 zasa nekriticky odkazuje na tie rozhodnutia NS SR - sp. zn. 7 Cdo/26/2016 a sp. zn. 3 Cdo/49/2014 (pozri ods. 17, 36 odôvodnenia), ktoré sa týkali rozhodovacej činnosti v inej problematike - primeranej náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. Snáď netreba čitateľovi po oboznámení sa s dispozíciou citovaných právnych noriem v zák. č. 182/1993 Z.z. a zák. č. 66/2009 Z.z. bližšie argumentovať, že zákonná konštrukcia týchto vecných bremien je zásadne odlišná. Kým v zák. č. 182/1993 Z.z. je právna úprava vágna, zák. č. 66/2009 v oboch odsekoch § 4 vecné bremeno obsahovo vymedzuje, a zároveň v ods. 2 časovo obmedzuje. Dočasnosť vecného bremena vyplýva nielen z jazykového zneniav § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z., teda "do vykonania pozemkových úprav", ale aj zo samotného zmyslu a účelu zákona, ktorým je snaha o zosúladenie vlastníctva stavby s vlastníctvom pozemku. Samotný zámer zákonodarcu vyplýva i z legislatívneho procesu. Podľa dôvodovej správy, zákon č. 66/2009 Z.z.je špeciálny právny predpis, ktorého "cieľom je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy".
5)
"Vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemku a nie je definitívnym riešením."
6)
Zámerom zákonodarcu bolo teda zabezpečiť obciam právny vzťah k takýmto pozemkom priamo zo zákona - zriadením vecného bremena, a to do času definitívneho vysporiadania vlastníckych vzťahov.2.2 Stotožňovanie s jednorazovou náhradou podľa trvalosti a nemennosti obmedzení v § 69 ods. 10 zák. č. 656/2004 Z.z. a § 42 ods. 2 zák. č. 70/1998 Z.z.
Aj v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia 8 Cdo/17/2019 (ods. 41) dovolací súd odkazuje na judikatúru ÚS SR sp. zn. I. ÚS 474/2013, ktorý pri rozhodovaní o náhrade za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z.zasa cituje právne závery prevzaté z uznesenia NS SR sp. zn.4 Cdo 89/2008
7)
a preberá ich. Ide o rozhodnutie NS SR, ktoré sa netýka náhrady podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z., ale za zákonné vecné bremeno k pozemku, vzniknuté umiestnením energetického zariadenia, posudzovanú podľa prechodných ustanovení zákonov z odvetvia energetiky - zák. č. 656/2004 Z.z. a 70/1998 Z.z., ktoré doterajšie obmedzenia k cudzím nehnuteľnostiam ponechali nedotknuté. Rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo/89/2008 prevzalo právne závery ÚS ČR sp. zn. PL. ÚS 25/2004
8)
. V tomto uznesení ÚS ČR riešil prípad opakovanej náhrady vlastníka pozemku za energetické dielo uvedené do prevádzky v r. 1970, teda v čase, keď platil zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, ktorý v § 22 výslovne určil, že energetické podniky nie sú povinné poskytovať náhradu. Náhradu ako jednorazovú priznával až zák. č. 89/1987 Zb., ato v 6-mesačnej lehote. Vzhľadom na to, že ÚS ČR konal o zrušení prechodných ustanovení § 98 odst. 4 zák. č. 222/1994 Sb. vtedy účinného energetického zákona, ktorý uznal nedotknuteľnosť zákonných vecných bremien podľa predchádzajúcich právnych predpisov a ÚS ČR vychádzal z kontinuity oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam pred účinnosťou nového energetického zákona, považoval predchádzajúcu právnu úpravu zákonných vecných bremien za legitímnu. NS SR správne oprel svoje závery o rozhodnutie ÚS ČR aj z dôvodu, že rozhodoval v právne a skutkovo takmer rovnakej veci - o opakovanej náhrade za energetické dielo postavené za účinnosti zák. č. 79/1957 Zb. Aj sám dovolací súd v odôvodnení sp. zn. 8 Cdo/17/2019 na tieto závery poukazuje. Paradoxom je, že dlhotrvajúca úprava druhovo podobných vzťahov vznikajúcich v tepelnom hospodárstve a energetike rovnakými právnymi predpismi - zák. č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a vládnym nariadením č. 80/1957 Zb. sa neskôr vyvinula do rovnakej úpravy vecných bremien v zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a zák. č. 657/2004 Z.z.o tepelnej energetike vrátane jednorazovej náhrady za ne. Ak právna úprava o jednorazovej náhrade za zákonné vecné bremeno v zákone o tepelnej energetike bola v nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015
9)
zrušená ako protiústavná, dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo/17/2019 zjavne argumentuje protiústavnými názormi.2.3 Ďalšie argumenty súdu
Nie je známe, akú zásadu upravujúcu "inštitút vecného bremena determinovaný proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu" má dovolací súd v ods. 42 odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/17/2019 na mysli, ak ani jedno z rozhodnutí, na ktoré dovolací súd v súvislosti s touto zásadou odkazuje (KS Trnava sp. zn. 10 Co/134/2012, KS Prešov 19Co/198/2014, NS SR 4MCdo/2/2014), toto slovné spojenie neobsahuje, ani sa o podobnú zásadu neopiera. Všetky uvedené rozhodnutia vychádzajú z premisy prípustnosti opakovanej náhrady ako jedinej ústavnej konformity vyplývajúcej z dočasnosti vecného bremena.
Dovolací súd v ods. 46 odôvodnenia stručne a jednoducho konštatuje, že ani nález PL. ÚS 42/2015 nezmenil ustálený právny názor na jednorazovú náhradu a cituje nález sp. zn. II. ÚS 323/2017
10)
(ktorý však riešil porušenie základného práva § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.), že vraj nemožno stotožňovať úpravu zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vecné bremeno § 23 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., pretože upravujú rozličné situácie a "pri obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2022
