Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Obchodnoprávne aspekty právneho statusu profesionálneho športovca

Zákon č. 6/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.2.2020, zaviedol možnosť výberu profesionálneho športovca, či bude vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len ako SZČO) na základe inej inominátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2). Zámerom tohto článku bude analýza právneho statusu profesionálneho športovca v nadväznosti na obchodnoprávne aspekty a samotný obchodnoprávny záväzkový vzťah so športovou organizáciou.
Act no. 6/2020 Coll. amending Sport Act no.440/2015 Coll. with effect from 1.2.2020 concluded the possibility of professional athlete to decide, whether he would perform the sport performance within a specific sports organization on the basis of a contract with a professional athlete as an employee or as self-employed person (hereinafter referred to as self-employed) on the basis ofa contract pursuant to the Commercial Code [provision of Section 269 (2)]. The aim of this article will be to analyse the status of professional athlete in connection with commercial aspects and the commercial contractual relationship with the sports organization itself.
PINTÉROVÁ, D.: Obchodnoprávne aspekty právneho statusu profesionálneho športovca; Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1500 - 1513.

Úvod
Šport predstavuje inštitucionalizovanú formu športovej činnosti v aktívnej alebo pasívnej forme, ktorá sprevádza jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života, pričom predstavuje spoločenský jav, ktorý spoločnosť poznala už odpradávna. V našich podmienkach bol šport v nadväznosti na spoločensko-politické usporiadanie do roku 1989 chápaný iba ako voľnočasová aktivita a forma aktívnehoodpočinku, čomu korešponduje aj pohľad na športovú činnosť z historického hľadiska, keďže na všetkých športovcov bolo nahliadané ako na amatérov, ktorí boli povinní mať okrem športu bežné zamestnanie. Postupne po nastolení politických, ekonomických a sociálnych zmien po roku 1989 sa šport postupne stával čoraz väčším fenoménom, čím sa do popredia dostala aj potreba prijatia právnej úpravy športu, športovej činnosti a právneho statusu profesionálneho i amatérskeho športovca. Dnes je táto oblasť spoločenských vzťahov regulovaná prostredníctvom zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení neskorších predpisov, nemožno však opomenúť, že sa v rámci interdisciplinárnosti v danej oblasti spoločenských vzťahov stretávajú takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame tak v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. V rámci nasledujúceho textu sa budeme venovať aktuálnej platnej právnej úprave zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení zákona č. 6/2020 Z.z. v nadväznosti na status profesionálneho športovca ako samostatne zárobkovo činnej osoby a imanentným prvkom obchodného práva v ňom obsiahnutých.
1 Športovec ako subjekt právnych vzťahov pri športovej činnosti
Zákon č. 440/2015 Z.z. o športe (ďalej len "ZoŠ") zaviedol z dôvodu deľby športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne do slovenského právneho poriadku trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov so segmentáciou na profesionálnych, amatérskych a neorganizovaných športovcov. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín športovcov.
Dôvodová správa k ZoŠ vo všeobecnej časti objasňuje úmysel zákonodarcu na rozlíšenie medzi profesionálnym športovcom a amatérskym športovcom takto:
"odlišuje profesionálneho športovca od amatérskeho, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu."
1)
V ďalšom texte článku sa sústredíme na právny status profesionálneho športovca v kontexte zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, ktorý komparatívnym pohľadom porovnáme so zmenami, ktoré s účinnosťou od 1.2.2020 priniesol zákon č. 6/2020 Z.z.
2 Právny status profesionálneho športovca po prijatí zákona č. 440/2015 Z.z. o športe
Právny rámec a status profesionálneho športovca je upravený najmä v § 4 ods. 2 a ods. 3 ZoŠ, interpretáciou ktorých môžeme definovať profesionálneho športovca ako fyzickú osobu, ktorá vykonáva športovú činnosť
2)
v prospech športovej organizácie ako svoju hlavnú ekonomickú činnosť.
Dôvodová správa k ZoŠ definuje vo všeobecnej časti profesionálneho športovca takto:
"Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené pla tí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb."
3)
Z uvedenej citácie zo všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoŠ vyplývajú štyri kruciálne informácie o právnom statuse profesionálneho športovca, ktoré v ďalšom texte priblížime.
1.
Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju
hlavnú hospodársku činnosť
.
2.
Profesionálny športovec má
odlišný právny status
podľa toho, či vykonáva športovú činnosť v
individuálnych alebo kolektívnych športoch
.
4)
3.
Profesionálny športovec v kolektívnych športoch má postavenie
zamestnanca
na základe
zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
.
4.
Profesionálny športovec v individuálnych športoch má postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby
na základe
špecifických, nepomenovaných zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie § 51), alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka (ustanovenie § 269 ods. 2)
.
Ad 1.)
Zakotvenie statusu profesionálneho športovca odzrkadľuje narastajúcu popularizáciu a profesionalizáciu športu, ktorá reflektuje do potreby úpravy právneho rámca profesionálneho športovca aj v nadväznosti na ekonomickú stránku. Nastáva tak zmena vnímania profesionálnych športovcov, ktorísú mnohokrát aj dnes podváhou ich vnímania v predchádzajúcich spoločenských a politických režimoch vnímaní ako kategória fyzických osôb, ktoré si popri svojej hlavnej pracovnej činnosti športom len privyrábajú. V skutočnosti však to, čo oddeľuje profesionálneho športovca od ostatných kategórií športovcov, je práve skutočnosť, že pre nich odplata za výkon športovej činnosti ako takej predstavuje hlavný zdroj príjmu.
Ad 2.)
Právne postavenie profesionálneho športovca sa líši podľa toho, či vykonáva športovú činnosť v individuálnych alebo kolektívnych športoch.
5)
Čo je však v praxi niekedy zložité, je práve rozlíšenie medzi individuálnymi a kolektívnymi športami, ktoré nie sú legislatívne definované. Základné determinanty sú parciálne upravené v dôvodovej správe, ktorá upravuje, že profesionálny športovec v individuálnych športoch vykonáva športovú činnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, zatiaľ čo profesionálny športovec v kolektívnych športoch vykonáva športovú činnosť pre konkrétnu inú športovú organizáciu na základe klubovej alebo zväzovej príslušnosti, teda kolektívne, v mene športovej organizácie, na jej zodpovednosť.
6)
V nadväznosti na rozlišovanie medzi kolektívnymi a individuálnymi športami prezentuje obdobný názor J. Čorba, ktorý vidí podstatu v rozlišovaní medzi nimi podľa toho, či sa športovec zúčastňuje kolektívnych športových súťaží alebo individuálnych športových súťaží. Kolektívne športy sú v nadväznosti na uvedené tie, v ktorých súťažia kolektívy športovcov, združené v rámci športových klubov, teda športovci sa neprihlasujú do súťaže vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale súťažia v mene športových klubov. V porovnaní s tým do individuálnych súťaží sa prihlasujú priamo jednotliví športovci samostatne, pričom vstupujú do právneho vzťahu s organizátorom súťaže, a vystupujú vo vlastnom mene.
7)
Ad 3.)
V kolektívnych športoch má profesionálny športovec postavenie zamestnanca (na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
8)
), pokiaľ je medzi športovcom a športovým klubom uzavretý záväzkový vzťah hovoriaci o výkone športovej činnosti športovcom, ktorá má znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, z toho dôvodu sa na daný vzťah musí nahliadať ako na vzťah pracovnoprávny v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. K uvedenému dôvodová správa k ZoŠ špecifikuje, že
je
právne irelevantné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty, dôležitým je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti
. Nie je taktiež dôležité, ako profesionálneho športovca - profesionála definujú športové pravidlá jednotlivých športov. Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí byť tento vzťah pokrytý profesionálnou charakteristikou podľa predkladaného zákona. Iný stav by bol prirodzene v rozpore so zákonom.
9)
Postavenie profesionálneho športovca ako zamestnanca v kolektívnych športoch bolo potvrdené aj nasledujúcimi inštitúciami.
10)
1.
Inšpektorátom práce Slovenskej republiky
- Inšpektorát práce na žiadosť Slovenskej asociácie hráčov ľadového hokeja konštatoval právny názor, že ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) ZoŠ, v zmysle ktorého profesionálny športovec vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, sa môže uplatniť len v prípade profesionálnych športovcov v individuálnych športoch.
11)
Z daného stanoviska vyplýva odpoveď Inšpektorátu práce, že hokejista je zamestnanec, len individuálny športovec môže byť SZČO.
2.
Súdmi Slovenskej republiky -
Ako príklad nám poslúži rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3Co/156/2015
, ktorý konštatoval:
"Odvolací súd poznamenáva, že neexistencia konkrétneho riešenia právneho postavenia športovcov viedla k prijatiu zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento osobitný zákon upravuje vzťah profesionálneho športovca v kolektívnom športe a jeho klubu tým spôsobom, že ak výkon jeho činnosti
spĺňa znaky závislej práce, vykonáva profesionálny športovec šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
. Tento zmluvný vzťah
sa považuje za tzv. iný pracovnoprávny vzťah
(§ 46 ods. 1 citovaného zákona), pričom na právne vzťahy sa iba primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce.
12)
3.
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky
- Usmernenie k zaradeniu príjmu profesionálneho športovca, ktorý vykonáva šport v kolektívnych športoch, podľa ktorého sa príjem z činnosti profesionálneho športovca, ktorý vykoná
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2020

12/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov