Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K charakteru zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku a možnosti jeho aplikácie vo vzťahu k začatiu trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku
Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná jednak na charakter tohto inštitútu z pohľadu jeho zaradenia medzi mimoriadne opravné prostriedky, ako aj na polemiku ohľadom možnosti zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku týmto postupom. Súčasne je v príspevku poukázané aj na ďalšie aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Záverom sú prezentované návrhy de lege ferenda, vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.
The paper deals with the analysis of the extraordinary remedy - cancellation of final decisions in pre-trial proceeding under Section 363 paragraph 1 of the Criminal Procedure Code. The analysis is focused on the nature of this institute in terms of its classification among extraordinary remedies, as well as on the controversy regarding to the possibility to cancel the decision on starting of criminal prosecution under Section 199 of the Criminal Procedure Code by this procedure. At the same time, the article also points out other application problems associated with the use of this extraordinary remedy. Finally, de lege ferenda suggestions based on the identified application problems are presented.
VOJTUŠ, F.: K charakteru zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku a možnosti jeho aplikácie vo vzťahu k začatiu trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s.954 – 972.
Kľúčové slová: mimoriadne opravné prostriedky, zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, § 363 Trestného poriadku, uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku.
Key words: extraordinary remedies, cancellation of final decisions in pre-trial proceeding, Section 363 of the Criminal Procedure Code, the decision on starting of criminal prosecution under Section 199 of the Criminal Procedure Code.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Úvod
Jedným z nových inštitútov, ktoré zaviedla rekodifikácia slovenského trestného konania vykonaná prijatím a nadobudnutím účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len "TP"), bolo zavedenie nového mimoriadneho opravného prostriedku v rámci predsúdnej časti trestného konania, a to inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a násl. TP (ďalej len "zrušenie právoplatných rozhodnutí"). Tento inštitút svojím zameraním a povahou spolu s inštitútom dovolania podľa § 368 a násl. TP nahradili mimoriadny opravný prostriedok zavedený v predchádzajúcom Trestnom poriadku, a to inštitút sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 266 a násl. zákona č. 141/1961 Zb. zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).
1)
2)
V trestno-procesnej praxi tento inštitút existoval do súčasnosti viac ako 15 rokov, a to v zásade bez akéhokoľvek povšimnutia, či už laickej alebo odbornej verejnosti. Za uvedené obdobie si tento inštitút nevyslúžil toľko pozornosti, ako je to v poslednom období.
3)
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutísa stal v poslednom čase, najmä s ohľadom na jeho aplikáciu zo strany generálneho prokurátora SR v mediálne exponovaných trestných veciach, mimoriadny nielen svojím systematickým zaradením v rámci TP, ale aj polemikou, ktorú jeho aplikácia vo vzťahu k niektorým rozhodnutiam, nielen v laickej, ale aj odbornej verejnosti vyvolala.Cieľom nášho príspevku je najmä:
- analýza charakteru inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutíz hľadiska jeho zaradenia medzi mimoriadne opravné prostriedky, aj s ohľadom na spôsob jeho využívania v aplikačnej praxi;
- analýza možnosti použitia tohto inštitútu zo strany generálneho prokurátora SR voči uzneseniu o začatítrestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, a to aj z pohľadu judikatúry súdov SR.
V rámci analýzy poukážeme na niektoré aspekty využívania tohto inštitútu z hľadiska generálneho prokurátora SR. Súčasne spomenieme aj niektoré ďalšie aplikačné problémy a možné legislatívne riešenia - odporúčania
de lege ferenda
.Vývoj legislatívnej úpravy inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí, jej súvislosti a dosahy
Ako už bolo uvedené, inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí bol do slovenského Trestného poriadku zavedený pri jeho rekodifikácii s účinnosťou od 1. 1. 2006 zákonom č. 301/2005 Z. z. Systematicky bol tento inštitút zákonodarcom začlenený do tretej časti Trestného poriadku, teda do súdnej časti trestného konania, a to do VIII. hlavy medzi mimoriadne opravné prostriedky.Konkrétne v rámci tejto hlavy je tento inštitút upravený v 1. diele. Z hľadiska systematiky TP ide o kontroverzné umiestnenie tohto inštitútu, keďže ho zákonodarca umiestnil do úpravy súdnej časti trestného konania, pričom inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí sa ako taký uplatňuje výhradne v predsúdnej časti trestného konania. Takisto je potrebné poznamenať, že okrem toho má tento inštitút pomerne iný charakter úpravy ako ostatné mi moriadne opravné prostriedky upravené v VIII. hlave TP, čo bude bližšie rozobrané v ďalšej časti príspevku.
4)
Podľa dôvodovej správy k TP, zámerom zavedenia inštitútu bolo "...
umožniť vo veciach v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor
."
5)
Podľa dôvodovej správy malo ísť tak o operatívnejšie konanie, a súčasne malo dôjsť k odbremeneniu súdov, na ktoré prešli ďalšie nové formy konania a rozhodovania, a to odklony, pričom podľa zámeru zákonodarcu aj samotné kontradiktórne hlavné pojednávanie malo byť procesne náročnejšie.Od zavedenia inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutídošlo v podstate len k jednej zásadnej novelizácii úpravy tohto inštitútu, a to s účinnosťou od 1. 1. 2016. Uvedená novelizácia bola vykonaná zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Novelizácia sa dotkla ustanovenia § 363 ods. 1 TP a § 364 ods. 3 TP. Z nášho pohľadu najvýraznejšou zmenou v rámci predmetnej novelizácie bolo vypustenie druhej vety v prípade ustanovenia § 363 ods. 1 TP. Zmena týkajúca sa ustanovenia § 364 ods. 3 TPv podstate viedla k zjednoteniu prekluzívnej lehoty stanovenej generálnemu prokurátorovi na zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta inštitútom zrušenia právoplatných rozhodnutí, a to bez ohľadu na to, či generálny prokurátor konal na základe návrhu alebo bez neho (
ex offo
). Táto lehota bola zjednotená na 6 mesiacov.Čo sa týka § 363 ods. 1 TP, tento mal pri prijatí rekodifikovaného TPtoto znenie: "
Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
" Zákonom č. 401/2015 Z. z. bola druhá veta predmetného ustanovenia vypustená a znenie § 363 ods. 1 TP nadobudlo v súčasnosti platnú a účinnú podobu.Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z. z.bola táto zmena odôvodnená tým, že návrh reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Z dôvodovej správy vyplýva, že vypustenie definície toho, čo sa rozumie porušením zákona, malo umožniť generálnemu prokurátorovi, aby mohol zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup.
6)
Podľa nášho názoru, zákonom č. 401/2015 Z. z. vykonaná novelizácia ustanovenia § 363 ods. 1 TP nebola dôsledná, a to najmä s ohľadom na znenia ostatných ustanovení súvisiacich s predmetným ustanovením, čo do dnešnej doby vedie k nejednoznačnosti výkladu použiteľnosti predmetného ustanovenia § 363 ods. 1 TP, najmä z pohľadu rozhodnutí, voči kto rým tento mimoriadny opravný prostriedok možno použiť.
V súvislosti s úpravou inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutíje potrebné poukázať aj na podzákonné predpisy vydávané generálnym prokurátorom SR, ktorými je upravený postup prokuratúry v prípade aplikácie inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí. Týmto podzákonným predpisom je príkaz generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Tento príkaz obsahuje okrem opisu postupu podriadených prokuratúr pri predkladaní podaného návrhu na postup podľa § 363, či už oprávnenou alebo neoprávnenou osobou, aj demonštratívny výpočet právoplatných rozhodnutí, voči ktorým možno podať návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí. Uvedený výpočet sa nachádza v čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006. Do vykonania zmeny uvedeného príkazu generálneho prokurátora SR (vykonanej príkazom generálneho prokurátora SR č. 3/2012 s účinnosťou od 1. 3. 2012) obsahoval demonštratívny výpočet právoplatných rozhodnutí, uvedený v čl. 7 ods. 2 príkazu,
de facto
len meritórne rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o práve alebo povinnosti osôb zúčastnených na trestnom konaní (napr. vrátení veci, uložení poriadkovej pokuty, navrátení lehoty a pod.). Novelou príkazu generálneho prokurátora SR č. 4/2006, vykonanou príkazom generálneho prokurátora SR č.3/2012, sa čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006 doplnil aj o uznesenie o vzneseníobvinenia, ako o uznesenie, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP.Pritom uznesenie o vzneseníobvinenia podľa § 206 TP je svojou povahou procesným rozhodnutím, nie rozhodnutím meritórnym.V rámci demonštratívneho výpočtu právoplatných rozhodnutí, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP, uvedeného v čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, sa nenachádza uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 TP.
Novelou príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, vykonanou príkazom generálneho prokurátora č. 3/2012, bol súčasne do tohto príkazu vložený do čl. 7 nový odsek 4, ktorým bolo prokurátorom výslovne zakázané počas konania generálneho prokurátora o postupe podľa § 363 a násl. TP skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutíuvedených v 5. diele II. hlavy 2. časti TP alebo podať obžalobu.
V kontexte zmien už uvedených právnych predpisov treba, podľa nás, poukázať aj to, že dňa 1. 10. 2011 nadobudla účinnosť novela zákona č.153/2001 Z. z. o prokuratúre, vykonaná zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá doplnila § 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o odseky 8 až 10, ktorými bol vymedzený zákaz tzv. negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z."...
nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.
" Podľa ods.10 uvedeného ustanovenia "
nadriadený prokurátor nemôže úkony, ktorých vykonanie podľa odsekov 8 a 9 nemôže uložiť podriadenému prokurátorovi, vykonať sám ani rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.
"Uvedená úprava zákazu negatívnych pokynov je podobná, a zrejme aj vychádza z úpravy zákazu negatívnych pokynov zo strany generálneho prokurátora SR vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, resp.prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá sa nachádza v ustanovení § 55d ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. Podľa § 55d ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.: "...
vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného
".Novelou § 363 ods. 1 TP, vykonanou zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorej cieľom bolo, podľa dôvodovej správy, dať možnosť generálnemu prokurátorovi zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní, avšak, podľa nášho názoru, tento zákaz negatívnych pokynov
de facto
bol obídený, keď generálny prokurátor nemusídávať negatívny pokyn, má totiž (vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z. z.) právomoc danú § 363 a násl. TP
ex offo
zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní.Osobitne táto problematika vystupuje do popredia
v prípade čl. 7 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora SR č. 4/2006
v znení neskorších zmien, podľa ktorého je prokurátorom výslovne zakázané počas konania generálneho prokurátora o postupe podľa § 363 a násl. TP skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v 5. diele II. hlavy 2. časti TP alebo podať obžalobu.Toto
ustanovenie je v rozpore so zákazom negatívnych pokynov podľa § 6 ods. 8, resp. § 55d ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.
Na uvedenú skutočnosť [vo vzťahu § 55d ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z.] upozornil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Tost/67/2021, zo 7. 12. 2021, ktorý, okrem iného, konštatoval:"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2022
