Spôsob ocenenia prác vykonaných na diele po odstúpení od zmluvy podľa § 348 Obchodného zákonníka

Žalobkyňa sa žalobou domáhala nároku na vrátenie nespotrebovanej časti zálohy na vykonanie diela podľa zmluvy o dielo, ktorú uzavrela so žalovaným a predmetom ktorej bola oprava a rekonštrukcia objektu žalobkyne.

Listom z 8. februára 1999 jej žalovaný oznámil, že si povinnosti zo zmluvy nesplní. Podľa § 348 OBZ žalobkyňa od zmluvy o dielo listom z 18. februára 1999 od zmluvy odstúpila. Žalovanému v čase platnosti zmluvy pred odstúpením poukázala sumu 39 651,40 eur ako zálohu na splnenie diela. Medzi účastníkmi bola sporná hodnota prác vykonaných do momentu odstúpenia žalobkyne od zmluvy.

Súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12 885,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 23,56% zo sumy 20 159,31 eur od 23. februára 1999 do 9. apríla 1999 a zo sumy 12 885,27 eur od 10. apríla 1999 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili 9. augusta 1998 zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonať rekonštrukciu objektu žalobkyne v rozsahu oceneného výkazu výmer (rozpočtu) podľa príloh č. 1 a č. 2 k zmluve. Predmetom zmluvy mali byť práce obsiahnuté v cenovej ponuke zhotoviteľa. Práce mali byť vykonané do 31. augusta 1999. Žalobkyňa zaplatila žalovanému zálohu na vykonanie dohodnutých prác. Listom z 8. februára 1999 žalovaný žalobkyni oznámil, že nebude v prácach pokračovať a je v záujme žalobkyne nájsť si nového dodávateľa a pôvodný zmluvný vzťah ukončiť čo najskôr. Listom z 18. februára 1999 žalobkyňa od zmluvy o dielo odstúpila podľa § 348 Obchodného zákonníka (ďalej "OBZ") a požiadala žalovaného, aby jej do troch dní od doručenia listu vrátil sumu 694 538,20 Sk. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené 19. februára 1999. Dňa 4. marca 1999 žalovaný odovzdal stavbu žalobkyni, čo však odmietla potvrdiť. Žalovaný po odstúpení od zmluvy vypracoval záverečné vyúčtovanie, podľa ktorého bol povinný vrátiť žalobkyni sumu 219 137,80 Sk a túto jej uhradil 9. apríla 1999.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalec Ing. M. S. uviedol, že cena vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a podľa rozpočtu je 264 279,30 Sk. Cena vykonaných naviac prác oproti zmluve o dielo je podľa rozpočtu vo výške 88 550,47 Sk. Cena spolu je teda 352 829,77 Sk. Znalec oceňoval vykonané práce ako búracie práce, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo a prílohách. Znaleckým posudkom č. 03/2005 vykonal znalec Ing. M. S. opravu a doplnenie znaleckého posudku a podľa tohto znaleckého posudku bola cena prác vykonaných podľa zmluvy o dielo vo výške 264 279,30 Sk a cena vykonaných naviac prác vo výške 92 001,75 Sk, spolu vo výške 356 281,05 Sk. Znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z predložených listinných dôkazov, pretože v čase vypracovania znaleckého posudku už bola stavba dokončená. Pri oceňovaní prác použil obvyklú cenu v danom čase a mieste, ako aj sadzby dohodnuté účastníkmi konania. Cenu vedľajších nákladov posudzoval podľa dohody účastníkov.

Vzhľadom na pochybnosti o správnosti použitej metodiky súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom Ing. Z. F., podľa ktorého všeobecná cena stavebných (búracích) prác vykonaných žalovaným je 457 458,90 Sk a cena vrátane prác navyše je 494 090,80 Sk. Tento znalec v konaní uviedol, že na práce vykonané podľa zmluvy, ako aj pre práce navyše, použil rovnaký spôsob výpočtu, a to cenník, ktorý použili aj účastníci zmluvy pri jej uzatvorení s použitím tých položiek, ktoré zodpovedali charakteru prác a použil položku pre demolačné práce, keďže ocenenie búracích prác by si vyžadovalo podrobnejšiu projektovú dokumentáciu.

Právne posúdil súd prvého stupňa vec podľa úpravy zmluvy o dielo v § 536 a nasl. OBZ a dospel k záveru, že zmluva medzi účastníkmi je platná, je v nej určito a zrozumiteľne vymedzený predmet diela a dohodnutá cena diela v celkovej výške 7 110 236 Sk. Cenu si účastníci konania dohodli podľa ponuky zhotoviteľa, ktorá tvorila prílohu č. 1 a č. 2 k zmluve, čl. VI., bod 6.1 Zmluvy. Z obsahu tohto článku zmluvy vyplýva, že cena bola určená dohodou zmluvných strán na základe cenovej ponuky zhotoviteľa - žalovaného, a nie podľa rozpočtu. Pred splnením diela žalovaný oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, že nebude v prácach pokračovať a takéto vyhlásenie žalovaného oprávnilo žalobkyňu od zmluvy odstúpiť podľa § 348 OBZ. Odstúpenie bolo žalovanému doručené 19. februára 1999 s výzvou na vrátenie sumy 694 538,20 Sk z poskytnutej zálohy. Dňom 19. februára 1999 teda zmluva o dielo podľa § 351 OBZ zanikla a žalobkyni vznikli nároky podľa § 351 ods. 2 OBZ. Keďže žalobkyňa poskytla žalovanému zálohu vo výške 1 194 538,20 Sk a žalovaný vykonal časť stavebných prác dohodnutých v zmluve, je povinný vrátiť rozdiel medzi cenou vykonaných prác a zálohou, t.j. nespotrebovanú zálohu. Pri rozhodnutí vo veci vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Z. F., keďže tento posúdil ako dôveryhodnejší. Neakceptoval metodiku použitú v posudku Ing. M. S., ktorý akceptoval sadzby dohodnuté účastníkmi konania. Podľa názoru súdu tento postup znalca nebol správny, nemal sa riadiť dohodami o cene v zmluve o dielo, keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy, ale mal určiť obvyklú cenu stavebných prác, tak ako mu to bolo uložené.

Žalobkyňa aj žalovaný podali proti rozsudku odvola nie. Žalobkyňa sa odvolala voči výroku, ktorým súd jej žalobu zamietol, a zároveň aj voči výroku o trovách konania.

Základom odvolania v merite veci bolo vyhodnotenie súdu prvého stupňa, ktorým si vybral len jeden z dvoch znaleckých posudkov ako dôveryhodnejší a podrobnejší a v tomto je podľa žalobkyne rozsudok prvostupňového súdu nepreskúmateľný. Navrhla, aby s ohľadom na skutočnosť, že v konaní boli vypracované dva znalecké posudky, ktorých závery sa podstatne líšia a rozpory medzi týmito posudkami odstránené neboli, bolo podľa § 127 ods. 2 OSP vykonané posúdenie vedeckým ústavom v odbore odhad hodnoty stavebných prác.

Žalovaný napadol rozsudok aj odvolaním voči výroku, ktorým súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 23,56%, pričom sa domáhal v napadnutej časti jeho zmeny tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 13,4%.

Odvolací súd na základe odvolania oboch účastníkov rozhodol tak, že v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z omeškania zmenil výrok tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 17,36% zo sumy 20 159,31 eur od 23. februára 1999 do 9. apríla 1999, zo sumy 12 885,26 eur od 10. apríla 1999 do zaplatenia a vo zvyšku úroku z omeškania prevyšujúceho 17,36% z týchto súm žalobu zamietol. V napadnutej zamietajúcej časti zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7 665,73 eura so 17,36% úrokmi z omeškania od 23. februára 1999 do zaplatenia a vo zvyšku zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý za situácie, ak vo veci existujú dva znalecké posudky, ktorých predmetom bolo oceňovanie hodnoty prác vykonaných žalovaným, rozhodol, že bude vychádzať zo záverov znaleckého posudku vypracovaného jedným znalcom, pretože jeho posudok sa súdu javil ako dôveryhodnejší a podrobnejší. Takýto záver je podľa odvolacieho súdu neodôvodnený a nepreskúmateľný a bolo povinnosťou súdu, aby dal preskúmať správnosť záverov oboch znalcov znaleckému ústavu alebo organizácii. Na základe tohto záveru odvolací súd do konania pribral znalecký ústav - Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorému uložil, aby určil, ktorý z dvoch ustanovených znalcov postupoval pri oceňovaní žalovaným vykonaných prác metodicky správne, resp. v prípade, ak takýto záver nebude možné prijať, aby znalecký ústav sám ohodnotil a vyčísli