Žiadosť o prepustenie z väzby a neprepustenie obvineného z väzby (ZSP 50/2024)

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 28. apríla 2021, sp. zn. 5 Tp 4/2020, rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného XX o prepustenie z väzby na slobodu a výrokom podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku nenahradil väzbu menovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

„Konanie o žiadosti o prepustenie z väzby už teraz nespĺňa požiadavku urýchlenosti konania o žiadosti o prepustenie z väzby vyplývajúcej z ustanovení § 2 ods. 6 Trestného poriadku, čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR, ako i čl. 5 ods. 4 Dohovoru.

Rýchlosť preskúmavania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci (Bezichieri z roku 1989, Neumeister z roku 1968, Sanchez – Reisse z roku 1986). Vo svojej judikatúre ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06). Podstatnou požiadavkou vyplývajúcou z čl. 5 ods. 4 Dohovoru je aj to, aby súd rozhodol ,urýchlene‘. Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s účelom čl. 5 Dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie od vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok ESĽP vo veci Koendjbiharie proti Holandsku). Zdôrazňujem, že predmetná žiadosť bola podaná 1. apríla 2021, pričom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ju postúpil na súd až 20. apríla 2021, keďže samotný spis bol prokurátorovi predložený až 19. apríla 2021, pričom otázka rýchlosti predloženia spisu prokurátorovi je vecou vnútornej organizácie orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré nemá obvinený žiadny dosah a prípadné pochybenia v rýchlosti konania sa musia prejaviť v rozhodnutí o žiadosti o prepustenie z väzby. Od doručenia žiadosti po rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie tak prešlo 28 dní, pričom uvedená doba nespĺňa požiadavku urýchlenosti konania a predmetný prieťah mal byť ústavne konformným spôsobom zohľadnený v napadnutom rozhodnutí. Navrhujem, aby Najvyšší súd SR podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 28. apríla 2021, sp. zn. 5 Tp 4/2020, o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o mojom prepustení z väzby na slobodu.“

K podmienkam viažucim sa na konanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu najvyšší súd uvádza nasledujúce:

• Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku.

• Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takejto žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

• Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

• Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

• Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Väzba je v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov najzávažnejším procesným zásahom do práva a osobnej slobody jednotlivca obvineného z trestného činu. Podľa Ústavy SR zo všetkých orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“) sú to práve súdy, ktoré majú zodpovednosť za to, či v prípade osoby obvinenej z trestného činu bude proti nej trestné konanie vedené vo väzbe alebo na slobode. Na prevzatie tejto zodpovednosti všeobecnými súdmi Ústava SR ustanovuje formu autoritatívneho rozhodnutia, ktorú v spojení s požiadavkou, že „nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR), treba chápať tak (najmä) v materiálnom, ako i formálnom zmysle slova. V materiálnom zmysle slova Ústava SR vyžaduje, aby rozhodnutie súdu o väzbe zodpovedalo tak významu zaručenej osobnej slobody, ako aj „dôvodom a času ustanovenému zákonom“.

Z čl. 17 ods. 5 Ústavy SR je evidentné, že už uvedené pojmy „rozhodnutie“, „dôvody“ a „čas, na ktorý možno vziať do väzby“ tvoria jeden celok. Vzhľadom na to, že osobná sloboda obvineného je princípom požívajúcim ústavné garancie a vzatie do väzby je výnimkou z neho, musí úvaha súdu o existencii zákonom ustanovených dôvodov a času väzby v konkrétnom prípade zodpovedať vždy tomuto vzťahu medzi princípom a výnimkou. Vo formálnom zmysle slova Ústava SR vyžaduje, aby súd túto svoju úvahu vyjadril ešte aj spôsobom, ktorý pre ro­zhodnutie o väzbe ustanovuje zákon. Ústava SR tak jasne dbá o to, aby väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnú slobodu bola vykonaná spôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu OČTK.

Väzba v trestnom konaní má vždy formu predbežného opatrenia pre realizáciu riadneho a spravodlivého procesu a nie povahu satisfakčnú, či dokonca represívnu ako trest. Väzba ako výnimočný prostriedok zaistenia obvineného na účely trestného konania môže teda byť aplikovaná iba v prípade zistenia skutočností ustanovených zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jej použitia v záujme včasného a náležitého objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu ich páchateľov. Pretože ide o dočasné pozbavenie osobnej slobody, musí existovať nevyhnutnosť uvalenia väzby a držania obvineného v nej len na určitý legitímny účel a len na určitý čas.

Z predloženého spisu vyplýva, že obvinený je v súčasnosti trestne stíhaný:

- pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 až 3 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona;

- pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, spáchané spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona za skutok uvedený v bode 1) písmen a) a b) a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; a napokon

- pre pokračovací zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podal obvinený 1. apríla 2021 na Generálnu prokuratúru SR. Predmetná žiadosť bola prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry doručená 6. apríla 2021. O uvedenej žiadosti o prepustenie bolo prokurátorom rozhodnuté 20. apríla 2021 tak, že žiadosti nevyhovel a predložil ju Špecializovanému trestnému súdu v Pe­zinku v ten istý deň; sudcovi pre prípravné konanie bola žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu spolu so stanoviskom prokurátora doručená 26. apríla 2021.

Sudca pre prípravné konanie ešte 20. apríla 2021 e-mailom požiadal dozorujúceho prokurátora o zaslanie žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, na čo toho istého dňa prokurátor zareagoval rovnako elektronickou formou v naznačenom zmysle a zároveň upresnil niektoré z plánovaných procesných úkonov. Najvyšší súd poukazuje aj na úpravu sudcu pre prípravné konanie z 23. apríla 2021, ktorej obsahom je vyjadrenie sudcu pre prípravné konanie, že termín výsluchu určí po doručení žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu spolu so spisom.

Dňa 21. apríla 2021 prokurátor dodatočne predložil sudcovi pre prípravné konanie samotnú žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, ktorá podľa vyjadrenia prokurátora „omylom nebola k uvedenému spisu pripojená“.

Sudca pre prípravné konanie 26. apríla 2021 určil termín výsluchu obvineného, a to na 28. apríla 2021, v rámci ktorého obvineného vypočul za prítomnosti obhajcu. Sudca pre prípravné konanie písomné vyhotovenie uznesenia doručil procesným stranám 7. mája 2021 (obhajca obvineného), 3. mája 2021 (obvinený) a 29. apríla 2021 (prokurátor).

Sudca pre prípravné konanie určil obhajcovi obvineného lehotu troch pracovných dní od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia na doručenie odôvodnenia sťažnosti.

K námietke obvineného o nedostatočnej promptnosti postupu OČTK (a nepriamo aj súdu) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby najvyšší súd uvádza:

Článok 5 ods. 4 Dohovoru zakotvuje pre zatknutú, zadržanú osobu a osobu vo väzbe právo iniciovať konanie, v ktorom by spochybnila zákonnosť pozbavenia slobody, a právo na to, aby po začatí takéhoto konania súd urýchlene rozhodol o zákonnosti pozbavenia slobody a aby bolo nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže, že je nezákonné (rozsudok vo veci Musial proti Poľsku z roku 2000). Na zistenie, či bola dodržaná požiadavka vydania „urýchleného“ rozhodnutia, treba vykonať celkové posúdenie, v prípade, ak konanie prebiehalo na viac ako jednom stupni konania. O otázke, či sa rešpektovalo právo na „urýchlené“ rozhodnutie, musí byť – ako je to v prípade podmienky „primeranej lehoty“ v čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru – ro­zhodnuté podľa okolností každého prípadu vrátane zložitosti konania postupu vnútroštátnych orgánov správania sťažovateľa a významu predmetu sporu (rozsudok vo veci Mooren p