Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Aktuálne pohľady na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (2. časť)
Autori v predkladanom článku analyzujú vybrané aspekty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Zaoberajú sa momentmi zaujímavými z pohľadu trestno-právnej teórie a aktuálnej aplikačnej praxe. Na tomto podklade formulujú návrhy na modifikáciu platnej právnej úpravy de lege ferenda.
In the presented article, the authors analyse selected aspects of the criminal offense of damaging the financial interests of the European Union according to § 261 of the Criminal Code. They deal with moments of interest from the point of view of criminal law theory and current application practice.On this basis, they formulate proposals to modify the current legislation de lege ferenda.
MICHAĽOV, L. – TOMAŠ, L.: Aktuálne pohľady na trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (2. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 165 - 179.
Kľúčové slová: trestný čin, Európska únia, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie.
Key words: Crime, European Union, damage to the financial interests of the European Union.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva; Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
III.3 Spolupáchateľstvo, samostatné páchateľstvo a trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Ak finančné záujmy Európskej únie (ďalej aj "Únia")
1)
konaním podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona ohrozuje jedna osoba, a konaním podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona porušuje odlišná osoba, môže ísť o (i) spolupáchateľstvo alebo (ii) samostatné páchateľstvo.O spolupáchateľstvo pôjde v situácii, keď spolupáchatelia v spoločnom úmysle naplnia svojím spoločným konaním znaky oboch týchto základných skutkových podstát (môže ísť napríklad o dve osoby, z ktorých jedna predloží nesprávny doklad v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona, v dôsledku čoho dôjde k vylákaniu finančných prostriedkov Európskej únie od poskytovateľa, pričom druhá osoba tieto prostriedky použije na iný než určený účel, pričom obe konajú v intenciách oboch ustanovení).
2)
Nie je potrebné, aby každý z nich participoval na trestnej činnosti od prvopočiatku
3)
a činnosť páchateľov nemusí byť rovnocenná.
4)
V tomto prípade by každý z páchateľov (posudzovaný izolovane) mohol byť páchateľom trestného činu, pretože vykonal to, čo skutková podstata poškodzovania finančných záujmov Európskej únie vyžadovala.
5)
Zastávame názor, že o spolupáchateľstvo môže ísť len v tom prípade, ak osoba participujúca na trestnej činnosti falšovaný, nesprávny alebo neúplný doklad alebo výkaz reálne
použije
v
právne relevantnej súvislosti
, teda ak ho
predloží
orgánu poskytujúcemu dotáciu. V aplikačnej praxi sa vyskytli snahy o vyvodzovanie trestnej zodpovednosti vo forme spolupáchateľstva v prípade, ak prvý subjekt (napríklad referent) síce objektivizuje nepravdivý údaj, ale len na dokumente internej povahy (napríklad preberací protokol diela financovaného z úniových prostriedkov), vo vnútornom styku s odlišným subjektom (napríklad so starostom obce). Pokiaľ sa nepravdivá skutočnosť následne deklaruje v doklade externého charakteru, najmä v žiadosti o platbu nenávratného finančného príspevku z úniových rozpočtov, ktorý sa predkladá príslušnému orgánu štátnej správy, poskytujúcemu príspevok (napríklad príslušnému vecne špecializovanému ústrednému orgánu štátnej správy), možno uvažovať len nad trestnou zodpovednosťou subjektu, ktorý vyhotoví (signuje) externý doklad. Konanie prvého subjektu, podľa nášho názoru, nenapĺňa znaky objektívnej stránky trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona. S týmito úvahami sa v zásade stotožnila aj súdna prax. Špecializovaný trestný súd v aktuálnom rozhodnutí konštatoval, že sfalšované preberacie protokoly, na ktoré sa odvolával prokurátor, neboli predložené spolu so žiadosťou o platbu Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku a teda v žiadnom prípade ich vyhotovením nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného trestného činu "
... predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad ...
". Vyhotovenie a podpísanie preberacích protokolov nemôže mať za následok prehnaný právny záver, ktorý tejto skutočnosti dávala obžaloba, že toto boli tie dokumenty, ktoré poskytovateľa nenávratného finančného príspevku viedli k tomu, aby bol nenávratný finančný príspevok v žiadosti o platbu, ktorá je predmetom obžaloby, preplatený. V danej veci bolo zrejmé a preukázané, že tieto protokoly vôbec so žiadosťou o platbu predložené neboli a nemohli vyvolať obžalobou tvrdený následok. Takýto následok by mohli spôsobiť jedine listiny, ktoré boli so žiadosťou o platbu predložené.
V súhrne teda v konkrétnej veci platilo, že protokoly o odovzdaní a prevzatí diela nemohli mať charakter sfalšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu najmä vzhľadom na skutočnosť, že netvorili súčasť ani podklad žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku a neboli podrobené administratívnej kontrole v súvislosti s podanou žiadosťou o platbu poskytovateľom.
6)
Povedané inak, odlišné právne posúdenie by mohlo prichádzať do úvahy v prípade, ak by bola interná dokumentácia priložená k externému dokladu, napríklad vo forme prílohy. V dôsledku použitia navonok by sa pôvodne vnútorný charakter dokumentácie transformoval do externej pozície, čo by mohlo priznať konaniu osoby, ktorá taký dokument vyhotovila, trestnoprávnu relevanciu.Ak osoba naplní ohrozenie, napríklad predloží nesprávny doklad, čím si pripravuje pôdu pre vylákanie a použitie prostriedkov Európskej únie na iný než určený účel, ale takto vylákané prostriedky na iný ako určený účel následne použije iná osoba bez spoločného úmyslu (napríklad preto, lebo druhý páchateľ prvého páchateľa jednoducho predbehne), pôjde o samostatné páchateľstvo dvoch osôb. V tomto prípade druhý páchateľ len využije stav, ktorý bez dorozumenia s ním vyvolal prvý páchateľ. Domnievame sa, že prvú osobu je potrebné brať na zodpovednosť za dokonaný trestný čin podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona a druhého páchateľa za dokonaný trestný čin podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona.
IV POUŽITIE ZÁKONOM VYMEDZENÝCH PROSTRIEDKOV ALEBO INÝCH AKTÍV Z ÚNIOVÝCH ROZPOČTOV NA INÝ AKO URČENÝ ÚČEL
IV.1 Ešte raz k transpozícii sekundárneho práva Európskej únie do § 261 Trestného zákona
Pri analýze rozličných jazykových mutácií smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, vyvstáva ešte jeden zaujímavý moment (alebo azda aj dva). Znak skutkovej podstaty "použitie zákonom vymedzených prostriedkov alebo iných aktív na iný ako určený účel" je po novele vykonanej zákonom č. 214/2019 Z. z. použitý tak v prvom, ako aj v druhom odseku § 261 Trestného zákona. V oboch prípadoch ideo
obligatórny
znak
základnej
skutkovej podstaty.
Kým však v skutkovej podstate obsiahnutej v prvom odseku vystupuje v pozícii ohrozovacieho následku, v odseku dva predstavuje konanie charakterizujúce trestný čin.
Účinný § 261 ods. 2 Trestného zákona
7)
predstavuje prebratie časti § 261 ods. 1 tohto zákona v znení pred novelou č. 214/2019 Z. z.
8)
V oboch ustanoveniach bolo použité rovnaké slovné spojenie "použije".V kontexte terajšieho (vecne redukovaného) obsahu § 261 ods. 1 Trestného zákona sa do 31. júla 2019 používalo podstatné meno "sprenevera". To vyvolávalo v aplikačnej praxi pomerne značné problémy. Spočiatku sa vyskytovali právne názory, že ide o odkaz na trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
9)
Súdna prax
10)
postupne ustálila, že takýto výklad nie je správny, keďže finančné prostriedky Európskej únie sa po ich pripísaní príjemcovi stávajú jeho majetkom, t. j. nemôže ísť o prisvojenie si cudzej zverenej veci. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k novele č. 214/2019 Z. z., to bolo dôvodom, prečo došlo k nahradeniu tohto pojmu slovným spojením "použitie týchto prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel". Ohrozovacím následkom tohto trestného činu teda
de lege lata
nie je "umožnenie spôsobenia sprenevery", ale "umožnenie použitia taxatívne vymenovaných finančných prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel".Ako už bolo uvedené, § 261 Trestného zákona predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. V relevantnom kontexte [čl. 3 ods. 2 písm. a) číslo i), ii) a čl. 3 ods. 2 písm. b) číslo i), ii) smernice], ktorý je zohľadnený najmä v prvom odseku § 261 Trestného zákona, sa v slovenskom preklade smernice naďalej používa slovo "
sprenevera
". Tak napríklad podľa čl. 3 ods. 2 písm. a) číslo i) smernice predstavuje podvod poškodzujúci finančné záujmy Európskej únie, pokiaľ ide o výdavky nesúvisiace s verejným obstarávaním, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokladov, ktoré majú za následok
spreneveru
alebo neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Únie alebo z rozpočtov spravovaných Úniou alebo v jej mene. Do druhého odseku § 261 Trestného zákona je, okrem iného, prevedený aj čl. 3 ods. 2 písm. a) číslo iii) a písm. b) číslo iii) smernice. Slovenský preklad napríklad čl. 3 ods. 2 písm. a) číslo iii) smernice vymedzuje podvod poškodzujúci finančné záujmy Európskej únie, pokiaľ ide o výdavky nesúvisiace s verejným obstarávaním, ako akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa
zneužitia
, tam vymedzených finančných prostriedkov alebo aktív,
na iné účely, než na ktoré boli pôvodne poskytnuté. Je teda nesporné, že zákonodarca zaviedol pri implementácii smernice Európskeho parlamentu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, do Trestného zákona, totožné výrazové prostriedky pre podvodné konania, ktoré sú v smernici preložené rozličným spôsobom.
Odlišné pojmy sú na úrovni Európskej únie používané aj v mnohých iných jazykových prekladoch. Napríklad anglická verzia smernice Európskeho parlamentu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, používa v prvej súvislosti termín "misappropriation" (najčastejšie, nie však bezvýhradne, ako vyplynie ďalej, prekladané ako "sprenevera"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2023
