Prechod dlhov na poručiteľa

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému v prvom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 434,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 4 817,55 eur od 1. mája 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 31 142,54 eur; žalovanej v druhom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 202,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 3 725,27 eur od 1. mája 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eur; žalovanej v treťom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 202,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 3 725,27 eur od 1. mája 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 081,65 eur a žalovanej v štvrtom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 297 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 3 809,45 eur od 1. mája 2011 do zaplatenia, nie však viac ako 24 625,76 eur. Konanie v časti zodpovedajúcej uplatneným úrokom z omeškania voči žalovaným zastavil trov konania voči žalobcovi.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že 15. júna 2009 uzatvoril so spoločnosťou TTT, s. r. o. zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol uvedenej spoločnosti kontokorentný úver vo výške 33 000 eur na bežnom účte s dohodnutou úrokovou sadzbou typu floating vo výške 8,5% ročne. Za zaplatenie poskytnutého úveru sa zaručil Ing. V. K., a to zmluvou o ručení z 15. júna 2009. Spoločnosť TTT, s. r. o. sa zaviazala splácať poskytnutý úver priebežne, kreditnými obratmi na účte, pričom ako deň konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý 15. jún 2010. Spoločnosť kontokorentný úver vyčerpala v celom rozsahu, pričom poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi nevrátila. K 30. aprílu 2011 pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 18 135,21 eur. Zaplatenia pohľadávky z úveru sa žalobca domáhal v rozhodcovskom konaní, v ktorom mu pohľadávka bola v celom rozsahu priznaná. Proti ručiteľovi bolo rozhodcovské konanie zastavené z dôvodu, že Ing. V. K. 4. novembra 2009 zomrel. S odkazom na § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky od dedičov poručiteľa, pričom v konaní bola medzi stranami sporná otázka zániku ručiteľského záväzku v prípade smrti ručiteľa. Obrana žalovaných spočívala v tom, že smrťou ručiteľa ručiteľský záväzok zanikol, keďže počas jeho života mu povinnosť splniť zabezpečený záväzok namiesto dlžníka nevznikla. Žalobca na druhej strane tvrdil, že spoločnosť TTT, s. r. o. poskytnutý úver vyčerpala, k prvému čerpaniu úveru došlo za života ručiteľa, pohľadávka existovala počas života ručiteľa, ako aj v čase jeho smrti a povinnosť uspokojiť žalobcu prešla s poukazom na § 470 OZ na žalovaných.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Skonštatoval, že ručiteľský záväzok smrťou ručiteľa nezaniká, keďže zánik ručiteľského záväzku v dôsledku smrti ručiteľa nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ručiteľský záväzok je konštruovaný ako záväzok akcesorický, vzniká vyhlásením ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak si dlžník nesplní svoj záväzok voči veriteľovi. Ručiteľský záväzok je závislý od existencie hlavného záväzku, teda záväzku dlžníka na určité plnenie voči veriteľovi a trvá, pokiaľ trvá zabezpečený záväzok. Ide o záväzok majetkovej povahy, smrťou ručiteľa prechádza na dedičov a nie je rozhodujúce, či dlh vznikol za života ručiteľa. Z princípu univerzálnej sukcesie vyplýva, že na dediča prechádzajú všetky povinnosti a záväzky poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou.

Súd prvej inštancie zistil, že čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 103 931,59 eur, všeobecná hodnot