Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Spočiatku v odbornej literatúre prevažoval názor, že obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadavala iba hodnota toho, čo jeden z manželov vynaložil na nadobudnutie obchodného podielu z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spravidla išlo o sumu ekvivalentnú výške vkladu do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným alebo odplate za prevod obchodného podielu v už existujúcej obchodnej spoločnosti, ktorá sa vyporiadala v prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto právne názory vychádzali z toho, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa súčasnej právnej úpravy je charakterizovaný vecno-právnou povahou vzhľadom na to, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Tento názor vychádza zo znenia § 143 OZ, pričom obchodný podiel nepredstavuje vec v právnom zmysle podľa vymedzenia § 118 OZ, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, ale ide o inú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti uvádzame, že právna úprava s pôvodom v roku 1964 nerešpektuje súčasné potreby, avšak Najvyšší súd SR už v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 168/2005 z 31.3.2006 tento základný nedostatok právnej úpravy preklenul, keď konštatoval, že spoločným atribútom všetkého, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je majetková hodnota, hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi, hodnota, s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné osoby.

Po vydaní rozsudku sp. zn. 2 Cdo 168/2005 z 31.3.2006 boli v odbornej literatúre prevzaté závery vyslovené Najvyšším súdom SR tak, že ak obchodný podiel bol nadobudnutý počas trvania manželstva len jedným z manželov a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak tento obchodný podiel (resp. hodnota obchodného podielu) je spoločnou majetkovou hodnotou oboch manželov, a preto má byť považovaný za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedený rozsudok bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a dosiaľ nebol prekonaný pri dodržaní zákonom predpokladaného procesu na zmenu judikatúry. Obchodný podiel ako taký je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ. S obchodným podielom je nepochybne spojená aj tzv. iná majetková hodnota, ktorá je spôsobilým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Osobitnosť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako formy spoluvlastníctva spočíva aj v tom, že jeho predmetom môže byť aj majetok nehmotnej povahy a záväzky, ktoré nie sú vecami v zmysle § 119 OZ. Z § 143 OZ preto vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Len manžel - formálny spoločník má práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku (ďalej aj "OBZ") či v inom právnom predpise, alebo v spoločenskej zmluve (tzv. nemajetková zložka obchodného podielu). Od zložky zahŕňajúcej výkon práv a povinností vyplývajúcich z úpravy postavenia spoločníka je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná a tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ostáva obchodný podiel manželovi - spoločníkovi, pričom druhý manžel má nárok na vyplatenie hodnoty obchodného podielu zodpovedajúcej sume vypočítanej na základe pravidiel uplatňovaných pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o súhlas druhého manžela s prevodom obchodného podielu, sú názory na túto otázku v doktríne rozdielne aj po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 168/2005 z 31.3.2006, keďže časť autorov zastáva názor, že súhlas druhého manžela na prevod obchodného podielu nie je potrebný a absencia tohto súhlasu nemá za následok neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, a časť autorov je toho názoru, že pri prevode obchodného podielu je vždy potrebný aj súhlas druhého manžela s tým, že v prípade absencie tohto súhlasu hrozí dovolanie sa relatívnej neplatnosti prevodu zo strany opomenutého manžela.