Úvod
Počas životnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansksky súdny poriadok (ďalej aj "OSP") sa priebeh konania v zásade neprispôsoboval hmotnoprávnej oblasti, z ktorej spor vzišiel. Platilo, že
"[p]rincip ochrany slabšího, v souladu s nímž požívá subjekt práva s výrazně slabším postavením výslovné zvláštní ochrany, ovlivňuje civilní proces zřídkakdy. Projevuje-li se princip rovnosti účastníků řízení v povinnosti soudu zajistit všem účastníkům stejné možnosti k uplatnění jejich práv, je zřejmé, že každé ustanovení skýtající zvláštní ochranu a postavení jednomu z účastníků, by mohlo být narušením tohoto principu.
"
1) Napriek tomu, že hmotné právo nie je nadriadené procesnému a procesné právo neslúži právu hmotnému
2), nový Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP") opustil uprednostňovanie formálnej rovnosti (rovnosti zbraní) účastníkov pracovnoprávnych sporov. Hoci vzťah medzi právom hmotným a procesným je vyvážený, má podobu vzťahu funkčného a systémového, t.j. ide o "
vztah dvou systémů, které - zjednodušene řečeno - na sebe působí
"
3). V prípade pracovnoprávnych vzťahov to platí o to viac, pretože nie je možné úplne potlačiť faktické rozdiely ich subjektov, ktoré sa prejavujú nielen počas jeho rozvíjania, ale aj vo fáze vzájomného sporu.
S dôrazom na ochrannú funkciu civilného práva procesného sa zamestnancovi s účinnosťou od 1. júla 2016 priznali dodatočné záruky, ktoré vyrovnávajú jeho asymetrické postavenie voči zamestnávateľovi: "
Navrhovaná právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Odôvodnenosť tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv. V zhode s judikatúrou, doktrínou i relevantnou spoločensko-ekonomickou praxou predkladateľ za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovil spotrebiteľa v spotrebiteľských procesných vzťahoch, zamestnanca v pracovnoprávnych sporoch.
"
4) K ochrane subjektívnych práv zamestnancov slúži viacero odklonov, ktoré dopĺňajú základnú osnovu sporového konania. Súdy obligatórne prihliadajú na hmotnoprávne aj procesné vychýlenie, čo je zakotvené aj priamo vo výkladových pravidlách obsiahnutých v úvode Civilného sporového poriadku: "
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu
."
5) Postavenie slabšej strany sa predvída a zamestnanec ho nemusí preukazovať, a ani súd nie je povinný ho overovať pre každé konanie zvlášť. Nič na tom nemení ani fakt, že konkrétne okolnosti pracovnoprávneho vzťahu môžu situovať aj zamestnanca do silnejšej pozície voči svojmu zmluvnému partnerovi; napríklad môže ísť o vysoko kvalifikovaného vedúceho zamestnanca, ktorý disponuje zásadným vplyvom na riadenie a chod podniku.6)
Východiská novej úpravy
Napriek tomu, že ide o oblasť so zásadným významom pre fungovanie pracovnoprávnych vzťahov, neexistuje žiadny jednotný globálny alebo aspoň regionálny nástroj, ktorý by poskytoval rozsiahly a komplexný návod, ako budovať a organizovať efektívne systémy pre riešenie sporov.7) Medzinárodná organizácia práce, Rada Európy či Európska únia tieto kompetencie prenechávajú svojim členským štátom.
Základný vnútroštátny rámec vychádza z čl. 9 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj "ZP"): "
Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov
." Dopĺňa ho normatívne ustanovenie § 14 ZP, podľa ktorého
"[s]pory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
"
Keďže ide o nekonkrétnu a vágnu úpravu
8), ťažisko spočíva v procesných normách. Civilný sporový poriadok premiérovo zavádza definíciu individuálneho pracovnoprávneho sporu, ktorým sa výlučne na účely tohto zákona rozumie "
spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov
"
9). Ide teda o "
střet názorů nositelů práv a povinností konkrétního pracovněprávního vztahu, kdy alespoň jeden subjekt uplatní ochranu svého subjektívniho práva z daného pracovněprávního vztahu předepsanou formou před orgánem, který je oprávněn střet názorů projednat a ukončit spor rozhodnutím nebo schválením smíru dosaženého stranami před tímto orgánem.
"
10) A nebude to akýkoľvek konflikt, ktorý je
"přirozený a vyplýva z různeho postavení zaměstnance a zaměstnavatele v rámci dělby práce.
"
11) Bez ohľadu na stupeň interakcie dotknuté subjekty sledujú protichodné záujmy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú podielu na výnosoch.12) Zamestnanci sa snažia vylepšiť celkovú úroveň svojich pracovných podmienok, zatiaľ čo zamestnávatelia sa usilujú o vyššie zisky. Antagonizmy preto neodmysliteľne patria k pracovnoprávnym vzťahom a nie každý nesúlad sa musí prejaviť aj ako spor v právnom slova zmysle. Zamestnanci a zamestnávatelia (a organizácie, ktoré ich reprezentujú) spolu môžu viac či menej formalizovanými cestami nachádzať porozumenie a kompromisy a prostredníctvom vzájomného informovania, rokovaní či vyjednávaniami predchádzať zásahom tretích - štátom podporovaných - orgánov, t.j. súdov a mediátorov13).
Kauzálna príslušnosť
Individuálne pracovnoprávne spory sú jednou z agend, ktorá bola odobratá všetkým okresným a zverená vytypovaným súdom. Ide o významnú novinku organizácie súdnictva v rámci príslušnosti súdov. Tou rozumieme "
oprávnění a povinnost orgánu vyvíjet činnost, popř. řešit určitý konkrétní případ
"
14), ktorý patrí do jeho právomoci. Teória rozlišuje niekoľko druhov súdnej príslušnosti: vecnú, miestnu a funkčnú.
15) K nim sa pridáva aj zvlášť vymedzená príslušnosť na základe kritéria
ratione causae
, keď niektoré spory prejednávajú a rozhodujú taxatívne určené súdy v rámci existujúcej všeobecnej sústavy súdov.
16) Takto určená príslušnosť neoddeliteľne súvisí s príslušnosťou miestnou, ktorú aj priamo ovplyvňuje a podľa niektorých ju "akoby" nahradzuje.
17) Kauzálna príslušnosť nie je v slovenskom právnom priestore ničím novým.
18) Narástla však početnosť prípadov stratifikácie v rámci sústavy všeobecných súdov, ktorá sčasti reflektuje spory s ochranou slabšej strany
19) a sčasti zohľadňuje typové osobitosti určitých sporov.
20) Podľa predkladateľa "
nová právna úprava súdnej príslušnosti bude rozšírená o tento inštitút, ktorý doteraz používala iba právna veda. Isté náznaky kauzálnej príslušnosti obsahuje zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Nová právna úprava jednotne upraví otázky kauzálnej príslušnosti. Vzhľadom na zefektívnenie súdnictva je totiž nevyhnutná špecializácia súdov v určitých taxatívne stanovených veciach, o ktorých budú rozhodovať vopred individuálne určené súdy
."
21) V zmysle § 23 CSP sú na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch príslušné nasledovné súdy:22)
-
Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
-
Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,
-
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
-
Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,
-
Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,
-
Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
-
Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,
-
Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
Pri pohľade na mapu vyvstáva, prirodzene, otázka, prečo práve tieto súdy a nie iné? Akýsi návod môžeme nájsť v dôvodovej správe: "
[u]stanovením o kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch mal predkladateľ cieľ vytvoriť podmienku na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja bral predkladateľ do úvahy najmä štatistiku nápadu na jednotlivé súdy, dopravnú infraštruktúru a dostupnosť súdu
."
23) Ide však o veľmi stručnú odpoveď, ktorú nepovažujeme za presvedčivú s poukazom na podstatu sporov. Tie často bývajú spojené so mzdovými, resp. s inými peňažnými nárokmi. Neistota sporových strán sa prejavuje hlavne v typovo najčastejších sporoch, v ktorých sa rieši platnosť skončenia pracovného pomeru. Práve alimentačná funkcia odmeny za vykonanú prácu má spravidla rozhodujúci význam pre zamestnanca aj osoby, voči ktorým ho viaže vyživovacia povinnosť.24) Vtedy sa aj dostupnosť súdu stáva existenčne dôležitou pre zamestnanca, ktorý zvyčajne stojí na strane žalobcu.25) Ochrana každého porušeného alebo ohrozeného práva musí byť nielen rýchla a účinná, ale aj dosiahnuteľná pri čo najnižších nákladoch. Ak je však súd ďaleko, môže to pôsobiť na podanie žaloby odradzujúco.
Ak uvažujeme výsostne v zemepisných reáliách, kauzálna príslušnosť nie je nastavená ideálne. Napríklad pri veľkosti Prešovského kraja určite nie je Poprad zvolený najvhodnejšie. Otázka,
"či je práve 'najprozamestnaneckej