Jednoročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty, rokovacie konanie bez zverejnenia

Krajský súd v B. rozsudkom č. k. 2S 89/08-105 z 30. júna 2010 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného č. 035-P/03-2008 z 27. marca 2008 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 406-SK2/9/6000/06/2007 z 21.1.2008 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 48 409 Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2003 Z.z., ktorá bola žalobcovi uložená za uzavretie mandátnej zmluvy č. 1/2005 z 15.2.2005 na dodanie predmetu obstarávania „Činnosť stavebného dozoru stavby Hurbanovo – rozšírenie kanalizácie, stoky A, B, C“ metódou verejného obstarávania – rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok.

Krajský súd posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách ustanovenia § 155 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v spojení s § 123 ods. 4 zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2003 Z.z.“), v zmysle ktorej právnej úpravy: „Úrad môže začať konanie uložením pokuty do jedného roka od dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď toto porušenie nastalo“.

Krajský súd poukázal na to, že v danom prípade v prvom rade sa zoberal posúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva žalovaného správneho orgánu vo veci uloženia pokuty v jednoročnej subjektívnej lehote. Stotožnil sa so záverom žalobcu, že na skutočnosť ako je preklúzia, je súd povinný prihliadnuť z úradnej moci a to aj v prípade, keď ju žalobca v žalobe vôbec nevytkol, alebo tak vykonal až po podaní žaloby, z ktorých dôvodov akceptoval doplnenie vyjadrenia žalovaného (zrejme žalobcu) v časti, v ktorej namietal preklúziu práva zo strany žalovaného. Ostatné časti doplnenia vyjadrenia a doloženia listinných dôkazov žalobcu z 2.3.2010 považoval za nový žalobný návrh resp. žalobu, ktorá nebola podaná v zákonnej lehote.

Zánik práva krajský súd posudzoval v zmysle § 119 zákona č. 523/2003 Z.z., podľa ktorého pri výkone kontroly postupu obstarávateľa po uzavretí zmluvy sa postupuje podľa osobitného predpisu a z odkazu č. 19 vyplýva, že osobitným predpisom sa rozumie § 8 až 16 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrolách v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Krajský súd konštatoval, že z ustanovenia § 8 až 16 zákona č. 10/1996 Z.z. vyplýva, že až protokolom o výsledku kontroly, s ktorým je oprávnený sa oboznámiť aj kontrolovaný subjekt, sa urobia konečné závery a kontrolný subjekt dospeje k záveru, či boli zistené nedostatky a o aké nedostatky ide. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že lehota, od ktorej sa začína počítať preklúzia, začne plynúť dňom vyhotovenia protokolu o výsledku kontroly. Mal za to, že správny orgán začal konanie o pokute v zákonom stanovenej lehote, keďže v danom prípade termín vyhotovenia protokolu o výsledkoch kontroly bol 16.11.2006.

Napriek tomu, že námietku retroaktivity žalobca nedostatočne jasne definoval a sformuloval, krajský súd dospel k záveru, že nová právna úprava zákona č. 25/2006 Z.z. obsahuje intertemporálne ustanovenia, odkazujúce na použitie skoršieho právneho predpisu, a preto žalovaný bol povinný v správnom konaní postupovať podľa zákona č. 523/2003 Z.z. Poukázal na to, že jednak výška stanovenej pokuty, ako aj podmienky pre jej uloženie sú identicky upravené v obidvoch označených zákonoch, v dôsledku čoho sa ďalej nezaoberal ani námietkou priaznivejšej právnej úpravy, ktorú uvádzal žalobca.

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného, že žalobca sám dobrovoľne podpísal zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, čo je skutočnosť, ktorú žalobca predvídal, vedel o nej a bol s ňou s určitým časovým predstihom oboznámený. Konštatoval, že takúto okolnosť, ktorú namietal žalobca, nie je možné považovať za mimoriadnu okolnosť v zmysle požiadaviek splnenia podmienok pre použitie rokovacieho poriadku bez zverejnenia.

Ďalej krajský súd konštatoval, že žalovaný správny orgán druhostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu za uzavretie mandátnej zmluvy č. 1/2005, majúc za to, že za uzavretie tejto zmluvy nie je možné sankcionovať iný subjekt, ktorý ani nie je zmluvnou stranou vyššie uvedenej mandátnej zmluvy a ani subjekt, ktorý nie je v zmysle svojho postavenia povinný pri jej uzatváraní postupovať v súlade s predpismi upravujúcimi verejné obstarávanie. Podľa názoru krajského súdu správny orgán správne vyhodnotil administratívnu zodpovednosť subjektov a správne uložil pokutu žalobcovi, ktorý bol za uzavretie vyššie uvedenej mandátnej zmluvy zodpovedný.

Krajský súd neprihliadol na námietku žalobcu ohľadne neúplnosti administratívneho spisu, nakoľko účastníci neuvádzali žiadne rozporné tvrd