Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Hľadiská podstatné pre usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi po rozchode (rozvode) rodičov z pohľadu súdnej praxe
Rodina je základnou bunkou spoločnosti, v rámci ktorej dochádza k uspokojovaniu a napĺňaniu základných osobných potrieb jej členov (rodičov aj detí). Vzťah medzi rodičmi a deťmi je základným rodinnoprávnym vzťahom, ktorý je riadený všeobecnými princípmi, ako napríklad princíp blaha dieťaťa, rovnosti subjektov a princíp solidarity. V živote dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ideálnym stavom pre dieťa je vyrastať v kompletnej harmonickej rodine, kde rodičia rovnocenne a riadne zastávajú svoju rodičovskú úlohu a zodpovednosť. Rozpad rodiny výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností a dotýka sa aj práv dieťaťa. Najmä po rozpade rodiny sa v plnom rozsahu prejaví schopnosť rodičov zvládať rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti) v záujme dieťaťa. Dobrý rodič je ten, ktorý hľadí najmä na blaho dieťaťa, vie sa správať zodpovedne a je schopný na výchove dieťaťa kooperovať s druhým rodičom, nerieši v prvom rade konflikty s druhým rodičom a svoju posadnutosť mať dieťa pripútané výlučne k sebe v presvedčení, že nikto iný mu nemôže poskytnúť viac lásky a starostlivosti. V záujme dieťaťa je byť s oboma rodičmi tak často, ako je to možné, čím možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach - materiálnej, citovej, rozumovej a mravnej.
HĽADISKÁ PODSTATNÉ PRE USPORIADANIE VZŤAHOV MEDZI RODIČMI A DEŤMI PO ROZCHODE (ROZVODE) RODIČOV Z POHĽADU SÚDNEJ PRAXE
JUDr.
Ivana
Zmeková
advokátka
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb. - ďalej len "Listina") má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné zdôrazniť základ rodinných väzieb, ktorým je tradičné biologické puto pokrvného príbuzenstva medzi členmi rodiny. Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodičov a detí (rozsudok Európsky súd pre ľudské práva vo veci
Kutzner proti Nemecku
z 26. februára 2002), lebo práve v jeho rámci sa má uskutočňovať starostlivosť a výchova zo strany rodičov, na ktorú má dieťa právo podľa čl. 32 ods. 4 Listiny.1)Rodičovské práva a povinnosti sú budované na rovnocennom postavení otca aj matky pri ich výkone. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny, kde v odseku 4 je garantované právo rodičov starať sa a vychovávať svoje deti.2) Ústava SR poskytuje rodičovstvu3) zákonnú ochranu pri súčasnej garancii osobitnej (intenzívnejšej) ochrany detí a mládeže (čl. 41 ods. 1 Ústavy SR). Rodičovské práva a práva detí upravuje Ústava SR paralelne v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keď zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústava SR na úpravu podrobností o právach podľa čl. 41 ods. 1 až 5 splnomocňuje zákon.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine" alebo "ZoR") pri výkone rodičovských práv a povinností preferuje záujem maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo výchove dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti, ktoré zásadne patria obom rodičom (§ 30 ods. 1, § 28 ods. 2 ZoR). Rodičia sú povinní pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa [§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR].
Rodinnoprávne vzťahy je potrebné vykladať nielen v zmysle zákona o rodine, ale aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len "Dohovor"),4) ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku.5) Tento medzinárodný právny dokument vymedzuje spoločnú zodpovednosť rodičov za výchovu a vývin dieťaťa, pričom ukladá štátom, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa táto základná zásada uznala. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Zmluvné štáty sú povinné zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom musia brať do úvahy jeho rodičov (príp. poručníkov, resp. iné osoby práve zaň zodpovedné), a na tento účel musia prijať všetky príslušné zákonodarné administratívne opatrenia (čl. 3 ods. 2 Dohovoru).
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Starostlivosť o maloleté dieťa a jeho výchova predpokladajú zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.6) V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.7) Obaja rodičia (mužský aj ženský vzor), za splnenia určitých predpokladov, môžu nezastupiteľným spôsobom ovplyvniť vývin, výchovu a životnú orientáciu dieťaťa, čím sa realizuje nielen záujem dieťaťa, ale aj záujem rodičov.
Rodičia sú povinní vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti riadne tak, aby svoje maloleté dieťa nevystavovali negatívnym vplyvom. Ak rodičia svoje rodičovské práva vykonávajú nevhodne alebo ich nevykonávajú vôbec, je možné do ich rodičovských práv zasiahnuť.
Pokiaľ rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že rodičovské práva a povinnosti (ktoré im obom patria) vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje, ale aj predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákonná úprava jednoznačne preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičia sa môžu dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmu. Až keď k dohode nedôjde, uplatní sa rozhodovacia právomoc súdu. Súd rozhodne o ich výkone, a to vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Uvedené zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovanej v čl. 41 Ústavy SR.8)
Zásah do výkonu rodičovských práv a povinností jeho úpravou zo strany súdu prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú a nie sú schopní o výkone rodičovských práv a povinností dosiahnuť dohodu (§ 36 ods. 1 ZoR). Môže ísť o prípady, keď rodičia manželstvo neuzavreli a prestali spolu žiť, resp. spolu žiť ani nezačali, alebo keď rodičia sú manželia a prestali spolu žiť, resp. spolu žiť ani nezačali. Nie je pritom podstatné, či rodičia spolu bývajú, keďže aj keď spolu bývajú, nemusia spolu žiť (a, naopak, aj keď spolu nebývajú - napr. pre dlhodobé ústavné liečenie alebo z iných objektívnych dôvodov, môžu spolu žiť). Je potrebné skúmať ich skutočnú vôľu tvoriť rodinu a spoločne sa starať o uspokojovanie potrieb všetkých jej členov, ako aj zabezpečenie spoločnej domácnosti.
Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa upravuje aj v rámci konania o rozvod manželstva, a to na čas po rozvode manželstva [s konaním o rozvod manželstva je zo zákona - v zmysle § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") - spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; na uvedené ustanovenie nadväzuje hmotnoprávna úprava vymedzená v § 24 ZoR]. Ak rozhodnutiu o rozvode manželstva, v rámci ktorého boli upravené aj práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, predchádzalo rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ZoR, toto rozhodnutie právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva stráca účinnosť. Ďalšou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k neúčinnosti rozhodnutia (vydaného v zmysle § 36 ZoR), je obnovenie spolužitia rodičov.9)
Súdy sú pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností povinné rešpektovať obsah a zmysel príslušných zákonných ustanovení - príslušnej zákonnej úpravy, ktorou je realizovaná a konkretizovaná ústavná úprava.
Rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov (dohoda je tak, ako už bolo uvedené, preferovaným spôsobom usporiadania vzájomných vzťahov rodičov a detí). Na to, aby dohoda bola vykonateľná, musí byť schválená súdom (§ 24 ods. 3 ZoR). Keďže ide o rozhodovanie o rodinných vzťahoch dopadajúcich na práva a právom chránené záujmy maloletých detí, súd v konaní postupuje citlivo, so snahou viesť rodičov v prvom rade k zabezpečeniu výkonu rodičovských práv a povinností.10) Súd by mal rodičov aktívne viesť a motivovať k dosiahnutiu dohody o podmienkach ďalšej výchovy, hľadaniu kompromisného riešenia pri stabilizácii výchovného prostredia pre dieťa tak, aby nebolo potrebné zasahovať autoritatívne. Rodinné vzťahy sú špecifické a veľmi citlivé, preto by do nich zo strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej. Komplikované vzťahy medzi rodičmi môže dieťa, ktoré má pozitívny a silný vzťah k obom rodičom, vnímať veľmi intenzívne. Rodičia by nemali zabúdať na to, že harmonické výchovné prostredie sa v značnej miere odvíja od ich vzájomných vzťahov.
Základné princípy (hľadiská) podstatné pri usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi
Základným princípom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom je záujem maloletého dieťa,11) ktorý je súd povinný nasledovať a chrániť so zreteľom na konkrétne okolnosti u každého dieťaťa - jeho osobnosť, schopnosti, vlohy, vývinové potreby, špecifickú situáciu a pomery, ako aj so zreteľom na životné pomery rodičov. Záujem dieťaťa je vždy primárnym hľadiskom pri akýchkoľvek činnostiach (postupoch), týkajúcich sa detí, či už uskutočňovaných verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, právnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 Dohovoru). Toto hľadisko (hľadisko záujmu dieťaťa) reflektuje na skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nie je možné odhliadnuť od tej skutočnosti, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa pri jej vývine malo dostať to najlepšie, a to, aby uvedené atribúty nezostávali len prázdnymi slovami.12) Je vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa rozhodli o konkrétnej podobe najlepšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tomto nemôže nič meniť ani neschopnosť rodičov sa dohodnúť.13)
Záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote bez akýchkoľvek pochybností nezastupiteľné postavenie. Je potrebné si uvedomiť nevyhnutnosť spolupôsobenia oboch rodičov na maloleté dieťa - ženský aj mužský vzor, ktorých vplyv na vývin dieťaťa je nanajvýš vhodný a prospešný.14) Záujem dieťaťa je evidentný v potrebe udržiavania vzťahu k obom rodičom - tak k matke, ako aj k otcovi - ako vzoru a autorite, ktorý s rastúcim vekom bude nadobúdať širšie rozmery.15)
Základné hľadiská, ktorými sa má súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov spravovať, vymedzuje zákon o rodine v § 24 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Uvedené zákonné ustanovenie demonštratívnym spôsobom vymedzuje, na čo sa pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa prihliada - najmä na jeho citové väzby (k obom rodičom), vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom (rešpektovanie rodičovských práv druhého rodiča). Súd dbá (je povinný dbať na to), aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Použitie všetkých relevantných hľadísk nemusí viesť k rovnakému riešeniu a môže spôsobiť kolíziu, kedy je nutné aplikovať princíp primeranosti - zvažovať kolidujúce hľadiská, ich význam v konkrétnej veci a zvážiť, ktorému z nich dať prednosť, ktoré je viac v záujme dieťaťa.16)
Súd pri rozhodovaní o forme zverenia zohľadňuje množstvo faktorov, a to tak na strane rodiča, ako aj dieťaťa. Zmyslom rozhodnutia je dospieť k usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v súlade so záujmom maloletého dieťaťa tak, aby bola zabezpečená jeho psychická a fyzická pohoda, emočný a intelektový vývin, aby dieťa nebolo vystavené stresu. V rozhodovacej praxi súdov je zaužívaná zásada, podľa ktorej sa súrodenci nerozdeľujú - teda zverujú sa spoločne buď do striedavej starostlivosti oboch rodičov, alebo do starostlivosti len jedného z rodičov. V niektorých výnimočných prípadoch však môže byť aj oddelená výchova vhodnejším riešením. Napríklad ak deti už dlhší čas vyrastajú oddelene, ak by oddelená výchova neviedla k strate kontaktu maloletých detí a prispela by k úprave vzájomných vzťahov rodičov a uľahčeniu výchovného pôsobenia oboch rodičov na deti.17)
Ako už bolo uvedené, súd prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa predstavuje dlhodobé všeobecne prijímané primárne hľadisko, ktoré vyplýva z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj z Dohovoru. Súd berie do úvahy vi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 1/2018
