Obete v slovenskom právnom poriadku. Transpozícia smernice 2012/29/EÚ

Príspevok sa venuje problematike úpravy obetí trestných činov v slovenskom právnom poriadku. Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 397/2015 Z.z., ktorým sa na účely Trestného zákona (ďalej aj "TZ") ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným zákonom sa novelizuje v čl. III zákon č. 301/2005 Z.z. [Trestný poriadok [ďalej aj "TP")] v znení neskorších predpisov. Týmto sa do slovenského právneho poriadku okrem iného čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Príspevok sa zameriava práve na novelu zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov v súvislosti s čiastočnou transpozíciu uvedenej smernice. Čiastočná transpozícia smernice vnáša do Trestného poriadku niekoľko zmien a vyvoláva veľa otázok.

Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 397/2015 Z.z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "zákon"). V čl. III tohto zákona je upravená novela zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov. V príspevku sa budeme zaoberať len touto novelou Trestného poriadku, súvisiacou s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa určujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.

Nepovažujeme za vhodné riešenie, že sa novela Trestného poriadku vykonáva "nepriamo", cez vyššie uvedený zákon. Oblasť ochrany obetí je dôležitou témou, ktorej sa v iných európskych krajinách (napr. Česká republika) venuje samostatný zákon. Podľa nášho názoru by bolo správne, aby "zavedenie" tejto problematiky do slovenského právneho poriadku upravovala aspoň priama novela Trestného poriadku. Aj pre adresáta by bola takáto úprava prehľadnejšia. Predkladateľ zákona, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len "predkladateľ") má v tejto veci však opačný názor. Považuje za viac ako účelné nezvyšovať počet novelizácií trestných kódexov, a preto spája viaceré témy do jedného zákona na základe ich "trestnoprávneho rozmeru". Či je uvedené kritérium pre takto medzinárodne a európsky dôležitú problematiku dostatočné, zostáva otázkou.

V ďalších častiach sa pokúsime stručne objasniť problematiku obetí v zmysle legislatívy Európskej únie (ďalej len "EÚ") a dôvody vedúce k prijatiu spomínanej smernice. Transpozíciu smernice do Trestného poriadku rozoberieme v dvoch častiach. Prvá časť stručne zhrnie zmeny, ktoré spomínaná smernica priniesla do Trestného poriadku. Druhá časť sa bude týkať zmien, ktoré podľa nášho názoru smernica v tejto oblasti mala do Trestného poriadku priniesť, avšak nepriniesla.

Jedným z cieľov Európskej únie je ochrana obetí trestných činov a vytvorenie minimálnych noriem v tejto oblasti. Uvedené vyplýva už z primárneho práva EÚ, a to z čl. 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), ktorým sa upravuje ustanovenie minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä s ohľadom na "práva obetí trestných činov". Keďže je EÚ odhodlaná ochraňovať obete trestných činov, Rada Európskej únie (ďalej len "Rada") prijala rámcové rozhodnutie 2001/220/SVV z 15.