Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii - predstavenie vybraných nových inštitútov v zákone

^1*)Už je to pár týždňov, čo v Zbierke zákonov SR vyšla novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR") ako súčasť novely Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), na ktorú je priamo prepojená. Odborná verejnosť si študuje a zamýšľa sa nad zmenami a novými ustanoveniami tejto novely, ktorých skutočne nie je málo a ich zvládnutie bude vyžadovať dlhšie obdobie pre všetkých zainteresovaných. Preto sme si dovolili priniesť náš pohľad na dva vybrané inštitúty tejto novely - jeden z časti konkurzu - a síce znovu zmenenú koncepciu včas, a druhý z časti reštrukturalizácie, azda jeden z najkontroverznejších a najdiskutovanejších nových inštitútov a ponúknuť svojim veriteľom kapitalizáciu pohľadávok. Tieto inštitúty sa snažíme analyzovať nielen z pohľadu historického výkladu, t.j. prečo sa k týmto zmenám pristúpilo, ale najmä z hľadiska úmyslov zákonodarcu, účelu právnej normy a možného reálneho vplyvu na veriteľov, ktorých pohľad by mal byť v danom odvetví najdôležitejší.

Tento inštitút zodpovednosti osôb, ktoré mali podať pri zákonom predvídaných predpokladoch návrh na vyhlásenie konkurzu a neurobili tak, nie je v zákone nový. Pre rekapituláciu treba uviesť, že v tomto inštitúte zákonodarca doteraz použil už dve koncepcie.

Už pri prijímaní zákona o konkurze a reštrukturalizácii jestvovala právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov za škodu, ktorú spôsobia obchodnej spoločnosti (zavedená novelami Obchodného zákonníka uskutočnenými zákonmi č. 147/2001 Z. z. a č. 500/2001 Z. z.). Išlo ale o zodpovednosť štatutárnych orgánov za spôsobenú škodu pri výkone svojej funkcie, teda poškodeným mohla byť len spoločnosť, v ktorej túto funkciu zastávajú. Cieľom takejto úpravy bolo teda zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, nie tretích osôb (veriteľov spoločnosti). Takto konštruovaná právna úprava obsahuje len mimoriadnu možnosť tretej osoby - veriteľa uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti (čiže nie svoje vlastné) na náhradu škody voči štatutárnym orgánom.²⁾

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii založil v § 11 ods. 4 ako novú osobitnú zodpovednosť štatutárnych orgánov, pričom podstatný rozdiel oproti úprave v Obchodnom zákonníku je, že založil zodpovednosť štatutárneho orgánu³⁾za škodu, ktorá vznikne veriteľom ako

Každému právnikovi, ktorý sa zaoberá žalobami na náhradu škody, je dostatočne známe, že predpokladmi uplatnenia škody sú:

- protiprávny úkon,

- vznik škody, resp. ujmy,

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,

- v niektorých prípadoch aj zavinenie (subjektívny alebo objektívny princíp); tento predpoklad môže byť absolútny (bez možnosti liberácie) alebo s možnosťou vyvinenia na základe predpokladaných liberačných dôvodov.

Pritom dostatočne pozná problémy spojené s dokázaním týchto predpokladov. V tomto prípade však právna úprava vychádzala žalobcom v ústrety, pretože zákon priamo prezumoval:

- výšku škody (ako neuspokojenú časť z celkovej výšky pohľadávky veriteľa),

- porušenie povinnosti (stačilo ju dokázať napr. existenciou dvoch splatných pohľadávok v lehote pred podaním návrhu),

- a príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a škodou, ktorá bola priamo daná,

čo so sebou nieslo ambície uplatňovať náhradu škody voči zodpovedným osobám jednoduchším spôsobom (zároveň bolo špecifickým spôsobom upravené aj premlčanie takéhoto nároku).

Uplatnenie tejto náhrady bolo ponechané výlučne na veriteľov a ich rozhodnutie. Treba však uviesť, že namiesto záplavy individuálnych žalôb veriteľov sa tento inštitút v praxi takmer vôbec neaplikoval, možno aj z dôvodu obavy veriteľov pred ďalším dlhodobým súdnym sporom spojeným s nákladmi a nutnosťou úhrady súdneho poplatku. Aj zákonodarca sám uznal pri prijímaní novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii v roku 2011, že: ⁴⁾

Od roku 2013 bola zmenená koncepcia úpravy zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na akýsi typ paušalizovanej náhrady škody, ktorej výška je daná právnym predpisom, a uplatnenie (v prospech všetkých veriteľov daného konkurzu) je ponechané na správcoch. Nejde tu teda o individuálne rozhodnutia každého veriteľa v konkurze, ktorý sa pôvodne mohol rozhodnúť, či si chce, alebo nechce uplatniť voči členovi štatutárneho orgánu svoju škodu, ktorá mu vznikla tým, že konkurz nebol vyhlásený včas. Horné hranice týchto náhrad boli určené nasledovne:

- pre spoločnosť s ručením obmedzeným na 10 000 eur,

- pre akciovú spoločnosť na 50 000 eur.

Uplatnenie tejto sankcie je dvojstupňové. Správca (ak zistí také porušenie povinnosti príslušných osôb ⁵⁾) ich vyzve, aby mu preukázali, či svoju povinnosť riadne a včas splnili. Zistenie správcu bude, samozrejme, vychádzať najmä z účtovných dokladov úpadcu, v ktorom identifikuje predlženie.⁶⁾ Zodpovedné osoby majú v tejto fáze možnosť preukázať, že neporušili svoju povinnosť, konali s odbornou starostlivosťou alebo bol v ich prípade naplnený niektorý z liberačných dôvodov. V praxi sa vyskytujú aj "kreatívne" liberačné dôvody a argumenty povinných osôb, ako napríklad, že závierku vypracovávala účtovníčka a konateľ nemá ekonomické vzdelanie a nerozumie účtovníctvu alebo že účtovníctvo spoločnosti bolo na neznámom mieste a pod. Takáto obrana však nemôže vyviniť danú osobu zo zodpovednosti, pretože jednak na základe osobitného predpisu je podnikateľský subjekt povinný účtovať a v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí predchádzať úpadku aj sústavným sledovaním vývoja svojej finančnej situácie a stavu majetku a záväzkov.

V druhom stupni prichádza na rad návrh správcu na vydanie uznesenia súdu. Nejde teda o samostatné súdne konanie, ale len o vydanie uznesenia v rámci daného konkurzného konania, pričom povinné osoby sa stávajú účastníkmi konania s právom vyjadrenia a prípustným odvolaním. Uznesenie samotné potom zaväzuje zaplatiť do všeobecne