Prevádzková činnosť v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24. júna 2013 domáhala voči žalovanému náhrady škody spôsobenej požiarom na objekte jej prevádzky.

Žalobou uplatnený nárok odôvodnila žalobkyňa zodpovednosťou žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou [§ 420a Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")]. V žalobe poukázala na trestné konanie vedené voči žalovanému (a tiež ďalšej osobe - spoluobžalovanému) pre trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona (účinného do 31. decembra 2005) (ďalej aj "TZ"). K tomuto trestnému činu malo dôjsť 14. decembra 2002, kedy podľa požiadaviek žalovaného vykonal spoluobžalovaný v hale žalovaného zváračské práce na teplovodnom vykurovacom zariadení napriek tomu, že opatrenia na ochranu pred požiarmi neboli dostatočne zabezpečené; rozžeravené kovové úlomky mali pri tom spôsobiť požiar, ktorý sa rozšíril aj na objekty susednej firmy patriacej žalobkyni. Rozsudkom trestného súdu bol žalovaný (aj spoluobžalovaný) spod obžaloby oslobodený a žalobkyňa bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie v občianskoprávnych veciach. Po podaní žaloby poškodená zdôrazňovala, že na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje zavinenie, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Podľa jej názoru treba pod prevádzkovou činnosťou rozumieť akúkoľvek činnosť podnikateľa, ktorá je v súlade s jeho živnostenským oprávnením.

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 15. októbra 2014 žalobu zamietol.

V odôvodnení súd prvej inštancie vyslovil, že hoci § 420a OZ neobsahuje legálnu definíciu pojmu "prevádzková činnosť", v zmysle judikatúry a právnej teórie treba pod ňou rozumieť sústavnú, trvalú a opakovanú činnosť, vykonávanú určitým organizovaným spôsobom a zameranú na dosiahnutie hospodárskeho výsledku. Môže ísť o činnosť podľa predmetu podnikania či činnosti, ale aj mimo neho. V ustanovení § 420a ods. 3 OZ sú ustanovené dva liberačné dôvody, pričom pod neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, nie je len udalosť v právnom slova zmysle (napr. živelná pohroma), ale aj určité konanie tretích osôb (napr. vyvolanie trestného činu všeobecného ohrozenia).

Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420a OZ. Dôvodil, že nebola preukázaná žiadna prevádzková činnosť žalovaného a žalovaný neporušil žiadnu povinnosť (právnu, technickú, požiarnu alebo inú). Po uplynutí doby ôsmych hodín od skončenia zváračských prác nemohol podľa znalcov vzniknúť požiar spôsobom tvrdeným žalobkyňou. Súd poukázal aj na to, že predmetom činnosti žalovaného v čase požiaru neboli zváračské alebo iné obdobné práce a že - v rámci určujúceho skutkového deja - nešlo v rozhodnom čase z jeho strany o sústavnú, opakujúcu sa a trvalým spôsobom organizovanú činnosť, ako to vyžaduje zákon. Išlo o jednorazovú činnosť, ktorú nemožno považovať za prevádzkovú činnosť. Keďže nešlo o prevádzkovú činnosť a žalovaný požiar nespôsobil, nie sú splnené podmienky jeho zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420a OZ. Dodal, že v okolnostiach prípadu neboli dané ani predpoklady zodpovednosti žalovaného v zmysle § 415 a § 420 OZ.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") rozsudkom z 27. októbra 2016 odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vykonávanie zváračských prác na teplovodnom kúrení, ktoré bolo nainštalované vo výrobnej hale a ktoré je súčasťou výrobných priestorov, nemá súvis s prevádzkovou činnosťou žalovaného, čo je pred