Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Prístup verejnosti k informáciám o obrane štátu. Slovenská skúsenosť a komparatistika

IVANČÍK, J.: Prístup verejnosti k informáciám o obrane štátu. Slovenská skúsenosť a komparatistika.* Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 312 – 334.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.06

Public access to state defense information. Slovak experience and comparison with foreign countries. The direct military conflict that has arisen in Ukraine since 2022 significantly increases public interest in the defense and security of the state. Due to the proximity of the conflict, the above applies especially in the Central European region. Access to information by public, however, runs into the need to conceal sensitive facts, considering the state’s defense capability. The aim of the contribution is to identify the boundaries where the right of citizens to control public affairs must give way to the regime of secrecy and what is the current application practice in this regard. The article is based on the legislative conditions of the Slovak Republic, it is also devoted to comparative studies to a significant extent.

Key words: access to information; public defense; making information available; mandatory disclosure of information

Úvod
Právo na prístup verejnosti k informáciám je spolu so slobodou prejavu možné vnímať ako absolútny fundament základných ľudských práv a slobôd občanov. V podmienkach Slovenskej republiky je jeho vyjadrením čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom ako vôbec prvé z politických práv sa zaručujú sloboda prejavu a právo na informácie.
Rastúci záujem verejnosti o možnosť využívania práva prístupu k informáciám potvrdzujú aj základné dáta. Z prieskumu rozsahu doručených žiadostí o informácie ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) vyplýva, že za ostatné roky dochádza k signifikantnému zvýšeniu aplikácie tejto možnosti. Zatiaľ čo v roku 2017 bolo na zmienené štátne orgány doručených v priemere 280 žiadostí o informácie, v roku 2020 ich bolo priemerne až 518.
1)
Napriek tomu, že široký prístup k informáciám zabezpečuje nielen základný rámec informovanosti verejnosti, ale tiež možnosti kontroly a predchádzaniu neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami, existujú v každom štáte limity, na ktoré treba prihliadať.
Objektom nášho záujmu v tomto príspevku bude identifikácia hraníc prístupu k informáciám v korelácii s potrebou štátu utajiť určité skutočnosti z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti a obrany. Problematiku považujeme za mimoriadne aktuálnu najmä s ohľadom na vojenský konflikt, ktorý sa od roku 2022 odohráva na Ukrajine. V tejto súvislosti sa občas javí, že krajiny Európskej únie, ktorých právne poriadky sú v dôsledku početných medzinárodných zmlúv značne unifikované, umožňujú potenciálnym narušiteľom ich bezpečnosti získať podrobný prehľad o obranyschopnosti priamo prostredníctvom demokratických inštitútov.
Naše pozorovania budeme realizovať na podmienkach Slovenskej republiky, ktorej právnu úpravu budeme komparovať najmä s príbuznou úpravou, judikatúrou a názormi odbornej verejnosti v Českej republike, ale tiež v širšom kontexte aj na podkladoch európskych súdnych rozhodnutí.
Je v demokratickej spoločnosti možné a vhodné získať od štátu napr. informácie o počte obrnených vozidiel, zbraní či nábojov, ktorými disponuje? ak áno, do akej granularity je vhodné takéto údaje sprístupňovať?
Pretože niet pochýb o tom, že nákupy v rezorte obrany sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami významnej hodnoty, ide o verejný záujem, ku ktorému patrí aj širšia odborná diskusia. Do kontradikcie sa tak dostávajú dva právom chránené základné ústavné princípy, pri ktorých je nevyhnutné vykonávať aj test proporcionality. Ďalšou otázkou je, či prístup stanovený
de lege lata
je orgánmi verejnej moci dodržiavaný, resp. aké sú reálne aplikačné východiská.
1. Ciele a metódy výskumu
Priama vojenská agresia Ruska na Ukrajine v roku 2022 výrazne zmenila viaceré kľúčové formy nazerania na otázky bezpečnosti a obrany štátu. Na Slovensku sa uvedené prejavilo najmä vo forme revízie plánov na dlhodobý rozvoj rezortu Ministerstva obrany SR, ktoré podľa ostatných koncepcií očakáva zásadné navyšovanie finančných zdrojov. Do roku 2035 tak predmetné ministerstvo očakáva nevyhnutné investície vo výške približne 38 miliárd eur.
2)
So zvyšujúcim sa bezpečnostným rizikom a rastúcimi výdavkami sa, pochopiteľne, zvyšuje aj záujem verejnosti o spôsob hospodárenia ministerstva obrany.
3)
Do popredia sa preto dostáva primeraná miera verejnej kontroly, ktorá má v čo najširšej miere zamedziť plytvaniu, resp. neefektívnemu či dokonca nezákonnému nakladaniu s verejnými prostriedkami. Potrebu transparentnosti napokon akcentuje aj samotné Ministerstvo obrany SR, ktoré na ňu odkazuje priamo vo svojich rozvojových materiáloch.
4)
Z povahy veci však vyplývajú pre prístup k informáciám v oblasti národnej obrany a bezpečnosti aj limitácie.
V našom výskume sme sa preto zamerali na nasledujúce výskumné otázky:
- akým spôsobom je možné definovať hranice medzi režimom utajenia a prístupom verejnosti k informáciám v oblasti verejnej bezpečnosti a obrany?
- aká je súčasná aplikačná prax v Slovenskej republike v oblasti sprístupňovania a zverejňovania informácií v oblasti verejnej bezpečnosti a obrany?
Za účelom zodpovedania nastolených výskumných otázok budeme postupovať najmä metódami kvalitatívneho výskumu. Predmetom nášho záujmu bude najmä analýza súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít na Slovensku a v Európskej únii, a to so zameraním na právo verejnosti na informácie, s osobitným záberom na obranyschopnosť štátu, dôverné informácie a informačné služby. S ohľadom na pomerne časté legislatívne úpravy a vývojové trendy v oblasti prístupu k informáciám sa budeme sústrediť v čo najväčšej miere na recentnú rozhodovaciu prax, t. j. rozhodnutia nie staršie ako desať rokov.
Zvýšenú pozornosť budeme venovať aj komparatistike so štátmi s obdobnou právnou úpravou, teda najmä členskými štátmi Európskej únie, ktoré spája základný legislatívny rámec a tiež na úpravu platnú v Českej republike, ktorej právny poriadok spája so Slovenskom historická skúsenosť a podobnosť sociálno-ekonomických reálií. Práve "
argumentum bohemicum
", teda odkaz na judikatúru v Českej republike je v slovenskej rozhodovacej praxi stále pomerne živý, preto môžu byť závery uvedené v našom výskume zaujímavé pre aplikačnú prax v oboch štátoch.
2. Bezpečnosť a obrana štátu ako dôvod obmedzenia prístupu k informáciám
Vykonávacou normou ústavného práva na informácie je v podmienkach Slovenskej republiky zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ten zabezpečuje realizáciu predmetného práva dvoma základnými formami, ktoré sa spravujú osobitnými režimami - povinným zverejňovaním informácií v zmysle § 5 až 7 a sprístupnením informácie na základe žiadosti adresovanej povinnej osobe podľa § 14.
5)
Režim povinného zverejňovania dát podlieha taxatívnemu legislatívnemu výpočtu, podľa ktorého je povinná osoba (ich okruh je vymedzený v § 2 ods. 1 až 3) zabezpečiť hromadný prístup k uvedeným informáciám.
6)
Zákon o slobode informácií pritom rozlišuje, ktoré informácie musia byť zverejnené v online priestore (napr. povinné zverejňovanie zmlúv v zmysle § 5b), resp. ktoré majú byť prístupné aj vo "fyzickej" forme (napr. § 6 ods. 2). Sprístupňovanie informácií na základe žiadosti adresovanej povinnej osobe sa spravuje základnou zásadou zákona o slobode informácií - čo nie je tajné, je verejné.
7)
Uvedená zásada sa normatívne prejavuje v znení § 8 až 11a zákona o slobode informácií, ktoré obsahujú taxatívny výpočet dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám.
Hoci je ohrozenie obranyschopnosti štátu, resp. otázky národnej bezpečnosti implicitne vyjadrené ako dôvod obmedzenia prístupu verejnosti k informáciám vo viacerých prípadoch, slovenská právna úprava explicitné vyňatie predmetného okruhu otázok z dikcie zákona o slobode informácií neobsahuje.
8)
Za zmienku pritom stojí, že zákon o slobode informácií je predmetom novelizácie pomerne často. Iba od roku 2020 bol zmenený až šesťkrát, pričom otázka zahrnutia skúmaných dôvodov na obmedzenie prístupu k informáciám bola aktuálna pomerne často.
9)
azda najbližšie k jej realizácii bola plánovaná novela z roku 2022, ktorá sa dostala aj do medzirezortného pripomienkového konania, avšak k jej implementácii prostredníctvom ďalšieho zákonodarného procesu nedošlo. Uvedená novela počítala so zavedením viacerých explicitných dôvodov odmietnutia prístupu k informáciám v nadväznosti na obranyschopnosť a bezpečnosť štátu.
10)
Pretože však bola v rovnakom roku prijatá poslanecká novela č. 251/2022 Z. z., ktorá má značný obsahový presah s uvedeným legislatívnym zámerom, je možné predpokladať, že k ďalšiemu posunu v legislatívnom procese už nedôjde.
Existujúci stav je v podmienkach Slovenskej republiky odôvodniteľný najmä snahou orgánov verejnej moci vykladať zákon o slobode informácií v množstve prípadov čo najširšie. V minulosti bolo predmetom ostrej kritiky médií, aj občianskej spoločnosti, že subjekty verejného sektora nadužívali obmedzenia prístupu k informáciám v rozpore s dikciou zákona,
11)
preto pri plánovaných novelizačných aktivitách bola z tohto záujmového sektora zrejmá snaha o nerozširovanie už existujúcich obmedzení k prístupu k informáciám. Dôsledkom súčasného stavu však je situácia, keď aj objektívne citlivé informácie o obranyschopnosti štátu
de lege lata
podliehajú režimu podľa zákona o slobode informácií, čo vedie povinné osoby ku "kreatívnym" riešeniam na hrane zákona. Platí totiž, že pre aplikáciu konkrétneho obmedzenia prístupu k informáciám musia byť splnené všetky zákonom vyžadované materiálne, aj formálne podmienky a nesmie ísť o svojvôľu povinnej osoby.
3. Obmedzenia zverejňovaných informácií
Ako sme už uviedli, režim povinného zverejňovania informácií sa v podmienkach Slovenskej republiky riadi pozitívnym výpočtom na rozdiel od režimu sprístupňovania informácií, pri ktorom je okruh verejnosti dostupných údajov vymedzený najmä negatívnou definíciou. V praxi to znamená výraznú limitáciu možnosti vzniku kontroverzie o tom, či potenciálne citlivá informácia má byť predmetom zverejnenia alebo nie. Zákonodarca pri stanovení rozsahu povinne zverejňovaných informácií totiž vzal predmetnú skutočnosť do úvahy. Kategóriou
sui generis
sú pri zverejňovaní informácií povinne zverejňované zmluvy.
V zmysle § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií je pojem povinne zverejňovaná zmluva koncipovaný mimoriadne široko, keďže ide o každú písomnú zmluvu,
"ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
"
Z takto koncipovanej dikcie zákona opäť existuje celý rad výnimiek. Za účelom zabezpečenia súladu medzi ochranou informácií, ktoré sa verejnosti nesprístupňujú, zákon o slobode informácií poskytuje rovnakú mieru ochrany aj údajom nachádzajúcim sa v povinne zverejňovaných zmluvách.
12)
Legislatívny predpis taktiež taxatívne uvádza, ktoré zmluvy nie je možné vnímať ako povinne zverejňované.
S ohľadom na predmet nášho výskumného záujmu je potrebné uviesť výnimku v zmysle § 5a ods. 5 písm. e), t. j.
"zmluva uzavieraná v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva
", písm. p), teda "
zmluva, ktorej účelom je plnenie úloh Policajného zboru súvisiacich s bojom proti terorizmu a organizovanému zločinu, činnosťou služby kriminálnej polície, služby finančnej polície, so zaisťovaním osobnej bezpečnosti určených osôb, s ochranou objektov a so zabezpečením ochrany štátnej hranice
" a písm. o), t. j. "
zmluva týkajúca sa prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva uzavieraná v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti"
.
Z už uvedeného je zrejmé, že explicitne je z okruhu povinne zverejňovaných zmlúv vyňatý iba relatívne malý okruh kontraktov v pôsobnosti národnej bezpečnosti a obrany. V príp
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).