Uplatňovanie GDPR ako prostriedok monopolizácie trhu?

Významná časť akademickej literatúry o úlohe údajov na digitálnych trhoch sa zamerala na prienik toho, čo sa predtým považovalo za samostatné domény súkromia a antitrustových pravidiel. Vzhľadom na to, že údaje slúžia ako významný vstup pre mnohé zo služieb a produktov hlavných online platforiem, digitálne podniky chcú zhromažďovať a spracovávať čo najviac z nich. Takéto podniky tiež využívajú dohody o zdieľaní údajov na získanie ďalších údajov (informácií zhromaždených a poskytovaných externými dodávateľmi) s cieľom zlepšiť svoje produkty a služby. Platí to najmä pre tie platformy, ktorých obchodné modely sa spoliehajú na speňaženie spotrebiteľských informácií predajom cielenej reklamy a personalizovaného obsahu. Na trhu, kde sú stratégie získavania údajov platforiem riadené cieľom poskytnúť predajcom prednostný prístup k pozornosti spotrebiteľov, môžu osobné údaje predstavovať obzvlášť cennú časť informačných aktív platforiem. Okrem toho, vzhľadom na sociálny rozmer osobných údajov, voľba jedného používateľa zdieľať osobné informácie s online platformou môže spôsobiť externality na iných nezverejňujúcich používateľov tým, že o nich odhalí informácie. Pokrok v strojovom učení môže zväčšiť rozsah týchto externalíta vyvolať otázky o účinnosti predpisov na ochranu údajov. Táto dynamika podnietila tvorcov týchto politík, aby sa viac zaujímali o mieru, do akej stratégie zhromažďovania údajov podkopávajú súkromie jednotlivcov a upevňujú trhovú silu platforiem. Osobitná kontrola je zameraná na platformy financované z reklamy, ktoré ponúkajú bezplatné služby na prilákanie používateľov, a tým poskytujú údaje používateľov druhej strane platformy (inzerentom), ktorých ochota platiť je závislá od schopnosti poskytovať efektívny marketing. Koncoví používatelia si však nemusia byť vedomí hodnoty svojich vlastných údajov alebo môžu byť prinútení zverejňovať súkromné informácie.

Avšak hodnotenie súkromia je mimoriadne subjektívne. Rôzni spotrebitelia v rôznych kontextoch často vyjadrujú výrazne rozdielnu citlivosť na ochranu svojich osobných údajov, čo sťažuje poskytovanie presných hodnotení založených na kvalite alebo dokonca stanovenie všeobecne prijateľných základných pravidiel a politík. Inak povedané, expanzívny prístup, ktorý by zaobchádzal s porušením súkromia, potenciálne zahŕňa potrebu antitrustových vyšetrovaní vždy, keď dominantné podniky porušia akýkoľvek zákon, pretože by získali výhodu úsporou nákladov alebo zvýšením nákladov konkurentov. Zatiaľ čo niektoré nedávne prípady predložené americkými protimonopolnými úradmi tiež postavili obavy o súkromie na popredné miesto, existujú dôvody, prečo sa zdá, že Európa predstavuje priestor pre integrovaný prístup k ochrane súkromia a antitrustovej politiky. Po prvé, európski tvorcovia politík sa už dlho hrdia ako lídri v oblasti regulácie digitálnych trhov, najmä vďaka širokému spektru heterogénnych legislatívnych iniciatív, ktoré majú spoločné ich úsilie o podporu zdieľania údajov a presvedčenie, že vznik veľkých technologických platforiem si vyžaduje takýto prístup. Po druhé, na protimonopolnej strane bolo rozhodnutie nemeckého orgánu pre hospodársku súťaž v prípade Facebook prvým (a zostáva primárnym) príkladom trendu smerujúceho k tomu, aby orgány presadzovania práva tvrdili, že právo hospodárskej súťaže by malo byť založené na zásadách ochrany údajov, a že ochrana údajov by sa mala presadzovať mimo svojho obvyklého právneho kontextu s cieľom napraviť nedostatky predpisov o ochrane súkromia.

Napriek údajným synergiám, o ktoré sa opierajú príslušné politické ciele právnych predpisov o hospodárskej súťaži a ochrane údajov, však ich záujmy a ciele nemusia byť nevyhnutne zosúladené. Existujú náznaky, že niektoré veľké digitálne podniky môžu interpretovať požiadavky na ochranu údajov spôsobom, ktorý predstavuje riziko narušenia hospodárskej súťaže. Konkrétne, keď sa poškodenie súkromia zahrnie medzi záujmy zdanlivo chránené v protimonopolných konaniach, platformy môžu mať motiváciu upraviť svoje stratégie tak, aby sa odvolávali na ochranu údajov ako odôvodnenie údajne protisúťažného správania. Platformy napríklad odôvodňujú svoje rozhodnutie odoprieť konkurentom prístup k ich zariadeniam na základe toho, že by to znamenalo porušenie súkromia ich používateľov. Najmä poskytovatelia aplikácií môžu zaviesť obmedzenia, ktoré možno interpretovať ako protikonkurenčné uprednostňovanie (napr. požadovanie, aby nákupy v aplikácii smerovali cez ich vlastný systém platieb v aplikácii alebo obmedzovanie schopnosti vývojárov aplikácií komunikovať s koncovými používateľmi o dostupnosti alternatívnych platobných možností), ak je to potrebné na zaručenie bezpečnosti a súkromia používateľov. Najdiskutovanejším príkladom, ktorý ilustruje rastúce napätie medzi ochranou údajov a antitrustovou politikou, je prijatie zásady "transparentnosti sledovania aplikácií" (ATT) spoločnosťou Apple, ktorá vytvára nové požiadavky na súhlas a upozornenia, ktoré menia spôsob, akým môžu vývojári aplikácií zhromažďovať a používať spotrebiteľské údaje na mobilnú reklamu v systéme iOS. S novým rámcom Apple môžu byť veľmi dobre spojené výhody ochrany osobných údajov, pretože môže zvýšiť súkromie používateľov a kontrolu nad ich osobnými údajmi. ATT by však rozlišovalo medzi súhlasom používateľa s reklamnými službami spoločnosti Apple a súhlasom s reklamnými službami tretích strán. Politika ATT preto môže predstavovať formu diskriminácie, ktorá prospieva vlastným reklamným službám spoločnosti Apple a posilňuje jej postavenie v distribúcii aplikácií na úkor konkurentov.