Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Niekoľko poznámok k navrhovanej úprave konania štatutárneho orgánu v novom súkromnom práve (1. časť)
Príspevok predstavuje úvahu nad navrhovanou právnou úpravou konania štatutárneho orgánu v zverejnených pracovných verziách rekodifikovaného súkromného práva.Prvá časť príspevku predstavuje samotnú analýzu navrhovanej právnej úpravy, vrátane metodologického základu predkladanej problematiky.
Submitted contribution presents thoughts about proposed legal regulation of statutory body acting in published work materials in recodified civil law. First part of the contribution analyses presented draft versions of proposed legal regulation including methodological background of the problem.
DEÁK, M.: Niekoľko poznámok k navrhovanej úprave konania štatutárneho orgánu v novom súkromnom práve (1. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1276 – 1290.
Kľúčové slová: štatutárny orgán, nové súkromné právo.
Key words: statutory body, new civil law.
Právne predpisy/legislation: navrhovaná právna úprava konania štatutárneho orgánu v zmysle návrhov vypracovaných pracovnými skupinami zriadenými pri Ministerstve spravodlivosti SR, Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností.
Všetci musíme v živote robiť rozhodnutia. To ťažké na nich je žiť s nimi.A nikto nám v tom nedokáže pomôcť.1)
I Úvod
Nie každý z nás možno zaregistroval, že práce na novom súkromnom práve v Slovenskej republike pokračujú vlastným tempom vpred.
2)
Súčasné spracovanie niektorých inštitútov všeobecného súkromného práva je v relatívne vysokom štádiu rozpracovania, ktoré môže viac alebo menej zodpovedať jeho konečnému legislatívnemu vyjadreniu v prípade úspešnosti samotného legislatívneho procesu. Zdá sa, že v tejto fáze prípravných prác ešte možno nájsť priestor na vecnú diskusiu k navrhovaným riešeniam a poukázať tak na prípadné úskalia analyzovaných riešení. Analýza
3)
predkladaných zámerov môže naznačovať smery, ktoré by bolo vhodné nasledovať, ale môže taktiež signalizovať aj smery, ktorými sa zákonodarca pri konštruovaní pôdorysu zmien, naopak, vyberať nemá.
4)
A to obzvlášť v prípade, ak je zámerom autorov navrhovaných zmien zohľadniť socioekonomické východiská a tomu zodpovedajúc pripraviť právny rámec pre fungovanie obchodných korporácií,
osobitne adresujúc najčastejšie situácie či kolízie dotknutých záujmov v korporačnom rámci
.
5)
Predmetom tohto príspevku je zamyslenie sa nad navrhovanou legislatívnou úpravou konania právnickej osoby jej štatutárnym orgánom s akcentom na otázku prítomného (resp. hroziaceho) stretu záujmov pri tomto konaní aj so špecifikami práva obchodných spoločností.
II Predstavenie navrhovanej právnej úpravy vo vzťahu k analyzovanej problematike
Z hľadiska predmetu predkladaného príspevku možno ako zásadnú pre ďalšie uchopenie analyzovanej problematiky z hľadiska všeobecných inštitútov súkromného práva považovať navrhovanú úpravu právnických osôb, úpravu spôsobu ich prejavu vôle v právnych vzťahoch, ako aj zastúpenia s dôrazom na úpravu stretu v záujmoch zástupcu a zastúpeného.
2.1 Navrhovaná úprava právnických osôb
Hoci to doposiaľ zverejnené pracovné materiály výslovne neuvádzajú, možno vyvodiť, že
navrhovaná právna úprava vychádza z teórie fikcie
, keďže právnické osoby sú vymedzené ako tie útvary, ktoré majú spôsobilosť na práva a povinnosti priznané štátom, hoci nie sú ľuďmi, keďže zákon ustanovuje časové hranice trvania jej právnej subjektivity. Navrhuje sa pritom zavedenie označenia
6)
právnickej osobyprávna osobovosť
, ktorá má vhodnejšie vyjadriť to, že ide o vlastnosť určitej organizácie (to, že ide o osobu v právnom ponímaní) a má byť ekvivalentom teoretickej kategórie právnej subjektivity.
7)
Zásadnú zmenu oproti súčasnému stavu v tomto smere predstavuje to, že predkladaný návrh predstavuje všeobecnú právnu úpravu právnických osôb, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy právnických osôb súkromného práva, ktoré zároveň systematicky usporadúva a vyžíva možnosť legislatívne zovšeobecniť spoločné vlastnosti jednotlivých skupín právnických osôb súkromného práva. Navrhovaná právna úprava tak nahrádza súkromnoprávnu reguláciu občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií, pozemkových spoločenstiev, poľovníckych organizácií, ale aj spoločenstiev vlastníkov bytov, ktoré sú v súčasnosti upravené samostatnými zákonmi.
8)
Je potrebné dodať, že pravidlá upravujúce základné otázky štruktúry a existencie právnickej osoby (statusové otázky), vrátane vymedzenia pôsobnosti orgánov, budú mať kogentnú povahu.
9)
Koncepčná zmena oproti súčasnej právnej úprave spočíva, okrem iného, aj v tom, že konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby je ponímané ako zastúpenie.
10)
Odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy výslovne neuvádza, o aký typ zastúpenia ide, iba konštatuje, že ide o zmenu z priameho konania štatutárneho orgánu na zastúpenie, pričom pojmovým znakom jeho definičného vymedzenia je práve oprávnenie právnickú osobu zastupovať.
Štatutárnemu orgánu je súčasne zverená pôsobnosť riadiť právnickú osobu, teda vytvárať a napĺňať vôľu právnickej osoby.
Navrhovaná právna úprava nanovo kodifikuje všeobecné povinnosti členov orgánov všetkých právnických osôb súkromného práva. Vychádza sa pritom z toho, že povinnosti člena orgánu vyplývajú z jeho postavenia a môžu byť rozšírené zmluvnou úpravou. Na právny vzťah člena štatutárneho orgánu a právnickej osoby sa podporne uplatní právna úprava príkaznej zmluvy. Obsahom tohto právneho vzťahu sú aj povinnosti člena orgánu - vykonávať svoju funkciu lojálne a svedomito, medzi ktorými sa výslovne rozlišuje. Zatiaľ čo povinnosť lojality člena pri výkone funkcie predstavuje aktívnu povinnosť uprednostniť záujmy právnickej osoby pred vlastnými záujmami, povinnosť konať svedomito predstavuje všeobecnú požiadavku kvality činnosti člena orgánu
11)
. Naďalej sa predpokladá osobný výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. Výslovne sa však pripúšťa možnosť splnomocnenia na zastupovanie jeho člena pri hlasovaní členov orgánu. Vo vzťahu k pravidlu štyroch očí sa výslovne pripúšťa možnosť splnomocnenia jedného z členov štatutárneho orgánu na zastupovanie právnickej osoby vymedzeným spôsobom.Z hľadiska analyzovaného stretu záujmov v konaní štatutárneho orgánu je potrebné poukázať na to, že
navrhovaná právna úprava v rámci povinnosti zachovávať lojalitu voči právnickej osobe výslovne ustanovuje zákaz prisvojiť si majetok právnickej osoby, ako aj zákaz inak uprednostniť vlastné záujmy pred záujmami právnickej osoby
.
12)
Prípadné porušenie uvedenej povinnosti nemá dopad na platnosť transakcie v konflikte záujmov.
Navrhovaná právna úprava okrem situácií, v ktorých štatutárny orgán uprednostní vlastné záujmy pred záujmami právnickej osoby, a teda koná s prítomným stretom záujmov, nanovo upravuje aj situáciu, kedy pri právnych úkonoch stret záujmov iba hrozí (hroziaci stret záujmov)
.
13)
Členovi orgánu s hroziacim záujmom sa ukladá notifikačná povinnosť k orgánu, ktorý dotknuté rozhodnutia prijíma, vrátane dozorného orgánu
14)
, pričom právna úprava zakazuje členovi orgánu s hroziacim stretom záujmov vo veci konať až do momentu, kedy mu príslušný orgán na zamýšľaný postup neudelí súhlas
15)
. Navrhovaná právna úprava pritom nepostihuje samotnú transakciu v konflikte záujmov, pretože len zvyšuje transparentnosť plánovanej transakcie a nemá dopad na platnosť právnych úkonov. Táto sa má posúdiť podľa pravidiel o strete záujmov zástupcu a zastúpeného. Ide o všeobecnú úpravu, pričom úprava obchodných spoločností predpokladá podrobnejšiu úpravu transakcií. Porušenie uvedených povinností pri hroziacom strete záujmov zakladá nároky vyplývajúce z porušenia lojality v zmysle ustanovenia § 20 aktuálne zverejnenej pracovnej verzie.
16)
Pre prípad porušenia lojality člena orgánu, resp. pri porušení pravidiel pri konaní s hroziacim stretom záujmov navrhovaná právna úprava na rozdiel od súčasného stavu upúšťa od sankcie neplatnosti takéhoto konania člena orgánu. Navrhovaná právna úprava v prvom rade zakotvuje informačný nárok, ktorým sa má zabezpečiť realizácia ďalších nárokov. Samotná právnická osoba má nárok na to, aby jej člen orgánu vydal plnenie, ktoré nadobudol pri spornom úkone, a to napriek tomu, že z neho bude naďalej zaviazaný. V prípade nedobromyseľnosti zmluvnej strany, s ktorou štatutárny orgán koná, môže následky porušenia povinností štatutárneho orgánu znášať aj samotný zmluvný partner, pretože právnická osoba môže prejaviť vôľu a docieliť to, že do takto vzniknutého právneho vzťahu nastúpi namiesto nelojálneho štatutárneho orgánu.
Navrhovaná úprava pritom nad rámec uvedených pravidiel stanoví, že nárokmi z porušenia lojality nie je dotknuté právo na náhradu škody, ale ani ustanovenia o strete záujmov zástupcu a zastúpeného.
17)
Mimo rámca povinnosti na lojálne konanie je člen štatutárneho orgánu povinný konať svedomito ako dobrý hospodár, pričom navrhovaná úprava podporne vymedzuje kritériá svedomitosti - znalosti, schopnosti (zručnosti) a opatrnosť. Svedomito ako dobrý hospodár koná ten, kto svoju činnosť vykonáva so znalosťami, schopnosťami a opatrnosťou, aká sa bežne vyžaduje od rozumných osôb v jeho postavení, ako aj v súlade s osobitnou svedomitosťou jemu vlastnou.
18)
Kvalitou pritom nejde o svedomitosť ako vo vlastných veciach na jednej strane, ani o svedomitosť odborne zameranú na druhej strane, ale o svedomitosť riadneho hospodára.
19)
Pre právo obchodných spoločností navrhovaná úprava ustanovuje úľavu pri podnikateľskom rozhodovaní, podľa ktorej člen orgánu pri podnikateľskom rozhodovaní neporuší povinnosť konať svedomito, ak postupoval informovane a v dobrej viere, že koná v záujme právnickej osoby.
20)
Ide o pravidlo podnikateľského úsudku (business judgement rule), podľa ktorého podstupovanie určitého podnikateľského rizika nemá byť porušením povinnosti členov štatutárnych orgánov, hoci opatrný hospodár by takéto riziko nepodstupoval. Predpokladom je informované rozhodovanie (člen štatutárneho orgánu si zaobstará informácie ako svedomitý hospodár), a zároveň koná v dobrej viere, že koná v prospech právnickej osoby. Toto pravidlo sa pritom neuplatní pri požiadavke na lojálne správanie sa členov štatutárneho orgánu, pričom sa netýka ani celého rozsahu požadovanej svedomitosti, ale len podnikateľského rozhodovania, teda v rámci podnikateľskej činnosti právnickej osoby a len pri rozhodovaní v povolenom rozsahu úvahy člena orgánu. Úľava sa neuplatní v prípade plnenia zákonných povinností.
21)
2.2 Navrhovaná úprava zastúpenia
Na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bola v priebehu roku 2021 zverejnená pracovná verzia paragrafového znenia navrhovanej právnej úpravy zastúpenia - ako inštitútu všeobecnej časti rekodifikovaného občianskeho zákonníka, vrátane odôvodnenia k navrhovanej právnej úprave.
22)
Pôvodne zverejnená pracovná verzia označená ako č. 1.5_20210830_v1 bola na webovom sídle neskôr zaradená do sekcie archívnych pracovných verzií. V rámci pracovných návrhov paragrafových znení, predkladaných na verejnú a odbornú diskusiu, je aktuálne zverejnené paragrafové znenie I. knihy rekodifikovaného občianskeho zákonníka, označenej ako všeobecná časť, bez príslušného odôvodnenia.
23)
Hoci nie je zrejmý dôvod, pre ktorý gestor rekodifikačných zmien pristúpil k preradeniu pôvodne zverejnenej pracovnej verzie navrhovanej právnej úpravy zastúpenia
24)
spolu s odôvodnením
25)
medzi archívne dokumenty, pre potreby predkladaného príspevku pristúpime k analýze pôvodne zverejnenej pracovnej verzie, vrátane aktuálne zverejnenej pracovnej verzie paragrafového znenia aj vzhľadom na to, že medzi paragrafovým znením oboch verzií možno vypozorovať určité rozdiely. Vzhľadom na rozsah predkladaného príspevku sa zameriame len na čiastkové aspekty inštitútu zastúpenia, predovšetkým na aspekty účinkov prítomného, resp. hroziaceho stretu záujmov na konanie zástupcu a to pri zohľadnení prípadných rozdielov pri jednotlivých typoch zastúpenia v ich teoretickom vymedzení.Obe pracovné verzie zastúpenie rozdeľujú na zákonné zastúpenie a na zastúpenie na základe prejavu vôle.
26)
V navrhovaných úpravách sa na rozdiel od súčasnej právnej úpravy už nerozlišuje medzi zastúpením na základe zákona, na základe rozhodnutia štátneho orgánu a na základe zmluvy. Dôvodom tejto zmeny ja tá okolnosť, že kým zastúpenie na základe zákona by bez zákona vzniknúť nemohlo, zastúpenie na základe plnomocenstva by vzniknúť mohl
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2023
