Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Pár poznámok k ukladaniu peňažného trestu v kontexte trestnej činnosti páchanej právnickými osobami

Príspevok analyzuje narastajúce množstvo trestnej činnosti páchanej právnickými osobami a kriticky hodnotí rozhodovaciu prax súdov, vedúcu kmyšlienke priorizácie ukladania peňažného trestu, ktorý sa potýka s výrazným nedostatkom napĺňania funkcie generálnej prevencie, a súčasne poukazuje na možnosť efektívnejšieho využívania pomerne mladého inštitútu a to trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku popri peňažnom treste podporujúcom funkciu generálnej prevencie de lege ferenda.

The main aim of an article is to analyse the growing number of crimes committed by legal entities and critically evaluates the decision-making practice of courts leading to the idea of prioritizing the cash penalty, which faces a significant lack of general  prevention and at the same time points to the possibility of more effective use of a relatively young institute penalty of publication of a conviction supporting the general prevention function de lege ferenda.

MOKRÁ, I.: Pár poznámok k ukladaniu peňažného trestu v kontexte trestnej činnosti páchanej právnickými osobami; Justičná revue, 74, 2022, č. 2, s. 206 – 216.

Kľúčové slová: peňažný trest, právnické osoby, generálna prevencia.
Key words: cash penalty, legal entities, general prevention.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.


Úvod
Proces etablovania nedávno prijatého zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej tiež "TZ PO") je len na začiatku svojej cesty. V tomto kontexte teda nie je prekvapením, že naráža na početné problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi, ktoré majú nielen procesnoprávny charakter, ale aj charakter hmotnoprávny. Vychádzajúc z uvedeného, hlavným cieľom príspevku je identifikovať jeden úzko špecifikovaný problém hmotnoprávnej povahy v podobe neefektívnosti ukladania peňažného trestu právnickým osobám vzhľadom na výrazný nárast páchania ich trestnej činnosti a súčasne predostrieť efektívnejšiu koncepciu trestania právnických osôb.
1 STRUČNE KU SKÚMANEJ PROBLEMATIKE
V kontexte predkladaného príspevku je potrebné identifikovať dva kľúčové problémy, ktoré sú neodmysliteľne previazané s načrtnutou problematikou a to:
1. nárast páchania trestnej činnosti právnickými osobami a
2. nedostatočná efektívnosť ukladaného peňažného trestu.
Vo vzťahu ku skutočnosti situovanej na prvom mieste je potrebné uviesť, že napriek tomu, že miera obsiahnutia trestnej činnosti páchanej právnickými osobami v porovnaní s celkovou kriminalitou na našom území dosahuje naďalej len nepatrné čísla.
1)
Vychádzajúc zo štatistickej správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, sme svedkami výrazného nárastu vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti právnickým osobám, o 108,45 % v porovnaní s rokom 2018, a súčasne, vychádzajúc zo štatistickej ročenky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež "MS SR") - za rok 2020, so zameraním na trestnú agendu právnických osôb, možno vysloviť záver o naďalej narastajúcom množstve trestných činov páchaných práve právnickými osobami. Nie je teda prekvapením, že uvedenú skutočnosť, spočívajúcu v ďalšom náraste o 36,49 %, kriticky zhodnotil aj generálny prokurátor v nedávno predkladanej súhrnnej štatistickej správe za rok 2020.
2)
Počet trestných činov, za ktoré došlo k odsúdeniu právnických osôb
Jednou z okolností, ktorá výrazne napomáha k nárastu dotknutej trestnej činnosti, je predovšetkým nedostatočná efektívnosť ukladaných trestov. Inými slovami, v tomto kontexte sa stretávame s výraznou prevahou rozhodovacej praxe súdov, spočívajúcou vo veľkej miere len v ukladaní peňažných trestov. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, žev súhrne za rok 2020 bolo uložených 71 trestov, z čoho prevažnú časť, konkrétne 70,42 %, tvorili práve tresty peňažné.
3)
Určitú kritiku si zasluhuje aj to, že napriek tomu, že sa stretávame (zatiaľ len zriedkavo, ale predsa) aj s páchaním trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona (ďalej len "TZ"), súdy opakovane nesiahajú k uloženiu trestov, ktoré s nimi priamo súvisia a boli zákonodarcom určené práve v kontexte obdobných konaní; napr. trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únii napriek tomu, že k uvedeným trestným činom došlo v priamej súvislosti s poberaním fondov z Európskej únie.
4)
2 PEŇAŽNÝ TREST - CUI BONO?
Trestná politika uplatňovaná v kontexte vyvodzovania trestnej zodpovednosti vo všeobecnosti vychádza z myšlienky, že nosnou funkciou trestu je nielen ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a páchateľmi a ich následné potrestanie, ale aj odradenie potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, tzv. generálna prevencia. Aby však generálna prevencia napĺňala svoju funkciu, je potrebné splniť dve parciálne podmienky. V prvom rade ide o požiadavku princípu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti, v druhom rade ide o odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov.
Peňažný trest sa svojím charakterom radí do skupiny trestov alternatívnych. Vzhľadom na racionálnu nemožnosť uložiť právnickej osobe trest odňatia slobody, v tomto kontexte môžeme vysloviť, že v spojitosti s právnickou osobou by mohlo ísťo určitú alternatívu k trestu či už zrušenia právnickej osoby, prípadne zákazu činnosti či iných trestov, ktoré aj s ohľadom na právnu úpravu možno uložiť právnickej osobe.
5)
Napriek tomu, že sa v rámci rozhodovacej praxe súdov teší popularite a jeho konštantné ukladanie síce napĺňa parciálnu podmienku generálnej prevencie trestu v podobe princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, opakovane zdôrazňovanú aj Ústavným súdom Slovenskej republiky,
6)
možno konštatovať, že parciálnu požiadavku umiestnenú na mieste druhom - odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, aj vzhľadom na výrazný nárast počtu trestných činov nenapĺňa.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky aj naďalej zdôrazňuje, že
"Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti."
7)
V tomto kontexte poukazuje Analytické centrum MS SR aj na to, že na popredných miestach z pohľadu štruktúry sú naďalej najmä úmyselné hospodárske trestné činy. Konkrétne došlo v priebehu roku 2020 k odsúdeniu právnických osôb za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 TZ v 32 prípadoch, za trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 TZ až v 45 prípadoch z celkovo 102 skutkov, za ktoré boli právnické osoby odsúdené. Pričom v tejto súvislosti možno zhodnotiť, že za zmienené trestné činy súdy vo veľkej miere ukladajú právnickým osobám práve tresty peňažné.
Narastajúci trend páchania hospodárskych trestných činov právnickými osobami
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2022

2/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov